Uplynulo 45 rokov od prvého vystúpenia bratislavského pesničkárskeho združenia SLNOVRAT, ktoré sa odohralo večer 1. marca 1979 v bratislavskom Divadle u Rolanda. Zakladajúcimi členmi boli Ivan Hoffman a Peter Michalovič, v tom čase pesničkárske duo, Miloš Janoušek, Dušan Valúch, a Julo Kazimír v duete s Olom Lahkým. Po treťom koncerte sa pridal Pavel Malovič, o štyri roky neskôr Martin Mašek.
Divadlo u Rolanda sa stalo domovskou scénou združenia prakticky až do uzavretia priestorov (1988), údajne pre zlý technický stav elektroinštalácie. Večery Slnovratu sa skladali zo samostatných blokov jednotlivých autorov, končili jednou alebo dvomi spoločnými piesňami, ku ktorým sa pridávalo publikum. V rámci hovoreného slova prichádzali na rad aktuálne témy, zážitky, informácie, bonmoty a básničky. Večery sa vyznačovali otvorenosťou, neformálnosťou, úprimnosťou a vzhľadom k tomu, že počet divákov sa oproti kapacite divadla takmer pravidelne zdvojnásobil (sedeli všade - na zemi, na schodoch a niekedy i na pódiu spolu s účinkujúcimi), aj vzájomnou blízkosťou. Minimálne tou fyzickou.
Počas uvedeného obdobia vystúpili s členmi združenia viac ako tri desiatky muzikantov. Niektorí sa stali stálymi spoluhráčmi, predovšetkým Karol Svozil, Milan Tedla, Fedor Frešo a ďalší. Na pôde združenia vznikli samostatné platformy, jednou z prvých bolo trio Zuzana Homolová, Ivan Hoffman, Miloš Janoušek, neskôr trio Janoušek, Svozil, Valúch, ktoré začalo vystupovať aj samostatne, pod názvom Jednofázové kvasenie. V čase po roku 1989, keď sa členovia združenia viac venovali svojim civilným povolaniam, to bolo Jednofázové kvasenie, ktoré ďalej nieslo myšlienku združenia a „udržiavalo oheň“ (posledných 20 rokoch v Divadle a.ha, teraz už Ticho a spol.), aby sa aj po kratšej, či dlhšej prestávke mali ostatní členovia kam vrátiť. Združenie sa totiž stalo súčasťou a spôsobom ich života.
Za uvedené obdobie vzniklo v Slnovrate viac ako 1200 piesní, odohralo sa viac ako 1500 koncertov, zachoval sa zlomok: po roku 1989 vyšli dva radové albumy - Nikdy tak nebolo a Triquetra, dva záznamy z koncertov z klubu Čierny havran a Divadla a.ha., časť textov združenia vyšla knižne.
Podstatnejšie asi je, že na koncertoch a pesničkách Slnovratu vyrástlo niekoľko generácií mladých ľudí, ktorí sa dokázali s „pevninou“ združenia stotožniť a snáď uverili, že sa to dá aj úprimne a slušne.