Moj priateľ zo zahraničia, velký znalec, ktorý ma zásobuje skvelými platňami hlavne blues/jazz žánru, tento rok nemohol pricestovať do Šumperku na BluesAlive. Zvedavý sa ma za horúca pýtal, aký teda bol tohtoročný festival. Spontánne som mu odpovedal, že bol „zase o kúsok lepší ako vlani“. To by mohlo, myslím, byť leitmotívom celého BluesAlive 2017. Za tých 22 rokov, čo sa festival koná, sa podarilo z lokálnej akcie hŕstky nadšencov vybudovať profesionálny festival nadštátneho významu. Z jednodenného koncertu je dnes trojdňová akcia s doplnkovým programom kina a koncertov cez deň mimo hlavný program. Naviac, liahňou účinkujúcich je jarný „Aperitív“, ktorého víťazi potom hrajú na jeseň v hlavnej súťaži. O úspešnosti celej akcie okrem iného vypovedá skutočnosť, že tento ročník bol vypredaný dva mesiace dopredu, napokon podobne ako predošlé ročníky. O výbornej atmosfére v šumperskom „kulturáku“ hádam ani netreba hovoriť, kto tu už niekedy bol, vie o tom svoje. K tomu prispieva samozrejme aj každodenný jamsession v spriatelenej krčme „U dřevařů“, konajúci sa kúsok od hlavného festivalového sídla po koncerte až do rána.
Že do Šumperka jazdia pravidelne taktiež návštevníci zo susedných štátov, netreba vari hovoriť. Kto má rád dobrú (nielen bluesovú) hudbu, cestu si sem nájde. Naviac, každý rok je súčasťou vstupenky aj CD s výberom záznamu predošlého ročníka, predvlani to dokonca bolo k 20. výročiu dvojalbum s Best of 1998-2013, výborná myšlienka, možno len pochváliť. Pestrá dramaturgia, takže žiadna žánrová nuda, je samozrejmosťou. Nakoniec, niet sa čo čudovať, dramaturgom festivalu je jeden z najväčších znalcov blues v Čechách Ondřej Bezr.
Takže čo sme mali možnosť tento rok za tri dni festivalu zažiť? Úvodný deň býva už pár rokov vyhradený hlavnej hviezde festivalu, ani tento rok tomu nebolo inak. Pôvodne sólový štvrtkový koncert sa postupne vyprofiloval do regulérneho festivalového večera, kde však „headliner“ dostáva dominantný časový priestor. Tento rok bol hlavnou hviezdou festivalu Jonny Lang, jedno z niekdajších „zázračných detí blues“. Gitarista a spevák z USA, ktorý má síce len 36 rokov, ale za sebou 22 rokov profesionálnej kariéry! Prvú platňu vydal v 14 rokoch a druhá LP (Lie To Me, 1998) bola platinová, vyšla v jeho 16 rokoch! Impozantná kariéra, spoločné koncerty s B.B.Kingom, Aerosmith či Rolling Stones, pochopiteľne vzbudili velké očakávanie. A rád priznám, že nebolo sklamané. Štýlovo sa pohybuje na bluesrockovom krídle s výletmi do stredného prúdu, ale vďaka tomu, ako je postavená kapela a krvnej skupine samotného interpreta to neprekračuje vkus a hranice žánru. Skvelý gitarista, naviac s hlasom starého černocha a dobrým repertoárom, nemože sklamať. Ideálne pre všetkých milovníkov dobrej hudby. Skvelé vyvrcholenie večera, po tom, čo ostatní účinkujúci postupne rozohriali atmosféru hlavnej sály (Phil Shoenfeld, Slawek Wiercholski). Prekvapením a možno aj osobným vrcholom bol však v poradí tretí účinkujúci Nick Schnebelen Band (USA), zostavou klasické bluesové trio, kde frontmanom je gitarista a spevák. Podporený výbornou rytmikou hral moderné blues, zvukovo a žánrovo pestré s dlhými gitarovými sólami. Niekedy to býva nudné, ale toto nebol ten prípad, pre mňa určite zážitok večera.
V piatok nás privítali vo foyeri víťazovia BluesAperitivu King Bee (Česi s Welškým spevákom) a po nich nastúpil na hlavné pódium Slovak Blues Project Luboša Beňu. Po tomto slušnom štandarde už na pódium prichádza „prvá dáma britského blues“ Bex Marshall a jej Blues Band, tvorený českými muzikantami. Veľmi slušný výkon tejto trochu korpulentnej dámy s výborným hlasom a dobrou gitarou bol predzvesťou večernej smršte, v ktorej sa postupne ukázal hviezdný John Medeski so skupinou Mad Skillet (USA), výborný Zac Harmon (USA) a projekt Blues HarpExplosion (USA/GB). Večer potom gradoval spoločným vystúpením všetkých účinkujúcich, ktoré predznamenalo famózny nočný jamsession do 5 hodiny rannej. Naviac, skvelý jazzman Medeski doprevádzal celý večer statočne aj ostatných účinkujúcich, dostával na hru velký priestor a potvrdil svoju povesť veľkého hráča na hamondkách a klavíri. Blues Harp Explosion predviedli tri veľké legendy fúkacej harmoniky; Billy Branch, James Harman a Magic Dick podporené slušnou kapelou. Záverečné veľké finále sa pretiahlo proti programu o celú hodinu.
V sobotu možno bez obavy hovoriť o vyvrcholení festivalu. Už poobedňajší koncert, tématické odpoludnie: rodinné kapely, bol vo veľkom štýle. Rodina Martínkových predviedla výborné výkony oboch gitaristov (otec Jan, syn Lukáš) podporené Janom Jr. za bubnami. Vrcholom odpoludnia bolo vystúpenie rodiny Mišíkovcov, vrátane otca, syna, manželky, dcéry; to všetko za asistencie kompletných ETC. Nebývalá záležitosť, ktorú už asi nikto nikdy viac neuvidí! Naviac krst knihy „Byl jsem dobrej“ a dopoludnia premietanie filmu „Nechte zpívat Mišíka“.
Večer potom rozbiehali slovenskí Mississipi Mixtapea poľskí Cheap Tobaccos výbornou speváčkou N. Kwiatkowskou. Po nich nastúpilo minimalistické duo Hugo Race & Michelangelo Russo (Aus/It) s hudbou oholenou až na dreň, sugestívnym spevom, samplovanou fúkacou harmonikou a originálnou hrou na gitaru. Po nich to roztočilo nekompromisné mladé dievčenské kvinteto Jane Lee Hooker (USA), ktoré svojou priamočiarou bluesrokovou tvrdou hrou roztancovalo celé publikum. Vôbec, tanec publika je v Šumperku kapitolasama pre seba, nikto mu nebráni a je masívne praktikovaný, chvíľami takmer celým publikom. Výborná atmosféra ako som bol už spomínal úvodom.
No a záver večera bol v réžii originálnych amerických bluesmanov Erica Bibba a následne Mr.Sippa. Obaja výrazní interpreti svojím svojbytným rukopisom postupne potvrdili, kde je rodná krajina žánru. Dobrá show vrátane obligádneho a obľúbeného chodenia s gitarou medzi publikum dobre dotvorili atmosféru večera, všetko potom vyvrcholilo nočným jamsession.
Vyčerpávajúce tri dni. Ako som už povedal, zase o kúsok lepšie než vlaňajší ročník, jednoducho jazda, a to správnym smerom. Teším sa na ďalší ročník!
GORAZD BALEJÍK
Foto: Ivan Prokop, Tomáš Turek, Vojtěch Turek, Jindřich Oplt