Čo počúva Tibor Holoda


Tibor Holoda
Foto Michal Babinčák

 

  • nar. 1972, v Bratislave
  • spoluzakladal bratislavský U.Club, festival Wilsonic a nedávno nový showcaseový festival Waves Bratislava
  • stále aktívny DJ, jeden z prvých, ktorí to na Slovensku skúsili s elektronickou hudbou v časoch, keď diskotékar bol iba bezmennou súčasťou personálu, podobne ako barmani, prevádzkar...
  • pôsobil v Rádiu Ragtime, v súčasnosti má už niekoľko rokov program Wilsonic_FM, kde uvádza novú, prevažne elektronickú hudbu z celého sveta
  • v ostatnom čase sa rozhodol svoje rokmi budované kontakty a skúsenosti ponúknuť k dobru slovenskej hudobnej scéne, nakoľko je presvedčený, že má zmysel jej pomôcť a pootvoriť jej dvere mimo Slovenska

 

 

Perzonalizovaný SoundCloud stream

V súčasnosti môj najpočúvanejší zdroj hudby. Nakoľko „musím“ každý týždeň pripraviť playlist do vlastného programu Wilsonic_FM, ktorý sa snažím zostavovať z aktuálnej svetovej produkcie, je SoundCloud jedným z hlavných zdrojov, ktorý ma udržuje up-to-date.

 

Dorian Concept – Joined Ends (Ninja Tune)

Pri mojej súčasnej hektike pre mňa existuje hlavne práca a rodina s dvomi malými deťmi. Veľa času mi v tejto konštelácii na počúvanie albumov neostáva, no keď sa podarí, musí to byť naozaj niečo. Nový album viedenčana Olivera Johnsona aka Dorian Concept ma dostal hlavne preto, že sa od čiste na beatoch postavenej elektroniky posunul o kus ďalej. Napriek tomu, že je to stále celé zbuchnuté v kompe, ide z toho pocit neuveriteľne živej hudby.
 

Cepasa – Nove

Na tohto Ukrajinca, Pavla Lenčenka, som narazil náhodou online už pred pár rokmi a už zopárkrát som ho chcel zavolať do Bratislavy. Podarilo sa to však až tento rok na Waves Bratislava a asi to tak malo byť, lebo práve o týždeň nato vydal tento skvelý album spievaných elektronických pop songov, ktoré plynú síce pomaly, ale na koniec vás dostanú s istotou.

 

Jana Kirschner – Moruša Biela

Odkedy vyšla prvá Moruša biela, počúvam tento album vždy z času na čas znova a znova s akousi patriotickou hrdosťou a teší ma smer, ktorým sa Jana veľmi odvážne vybrala. Je to skvelý album, ktorý sa nedá zaradiť jednoducho pod world music, ani jednoznačne ako pop. Je skvelou kombináciou muzikantstva, skvelého popu v tom najlepšom zmysle slova, lokálnej hudobnej tradície a súčasných produkčných techník. Pomaly sa už zoznamujem tiež s promo kópiou Moruši čiernej.

 

Say Lou Lou

Tieto dve austrálske Švédky sú mojou „guilty pleasure“. Bez mučenia sa priznávam, že ich mám rád a ak potrebujem počuť niečo nenáročné – najmä v aute – siaham po nich. Absolútne jednoduchý pop, ktorý neurazí, no má v sebe aj niečo, čo vás dostane. Nech urobia cover verziu Tame Impala či spolupracujú s Lindstrømom, vždy je to podarené, no uznávam, že je to už trochu na hranici. ;-)

 

Článok patrí k časopisu: