JOE SATRIANI - THE SHOCKWAVE TOUR * AEGON ARÉNA * BRATISLAVA * 14. X. 2015
Spomínam si na časy, keď sme ako začínajúci gitaroví a rockoví nadšenci v polovici 90-tych rokov hltali všetky dostupné kvalitné nahrávky. K menu Joe Satriani sa automaticky viazali inštrumentálky - Satch boogie, Midnight alebo Always with Me, always with You, ktorých zvládnutie na hmatníku gitary bolo priam muzikantskou povinnosťou. Po viac ako 20-tich rokoch, ktoré odvtedy prešli, nastala konečne príležitosť vidieť a počuť Joe Satrianiho aj na Slovensku. V rámci svetového turné k jeho 15-temu sólovému albumu Shockwave Supernova (Sony Music, 2015) sa predstavil 14. októbra 2015 v bratislavskej Aegon aréne.
Joe „Satch“ Satriani (1956) je americký gitarový virtuóz, multiinštrumentalista a skladateľ ovenčený 15. nomináciami Grammy – v kategórii najlepší rockový inštrumentálny výkon. Na svetovej scéne sa presadil v roku 1987 vydaním albumu Surfing with the Alien (Epic), ktorým jednoznačne potvrdil, že aj inštrumentálna gitarová hudba má svoje miesto v rebríčkoch hitparád mainstreamového rocku a popu. 80-te roky okrem prekvitajúcej slávy glam rocku priniesli aj nový trend virtuóznej gitarovej inštrumentálnej hudby a medzi nimi trojicu doteraz stále aktívnych gitarových mágov – Joe Satrianiho, Steve Vaia a Yngwie Malmsteena (spoločne sa objavili v projekte G3, ktorý založil Joe Satriani). Ich gitarový štýl priniesol úplne nové kritériá do rockovej hudby a ovplyvnil azda každého, kto sa tomuto nástroju začal vážnejšie venovať.
Okrem aktívnej kariéry sólového gitaristu je Joe Satriani známy aj ako pedagóg. K jeho najslávnejším žiakom patria Steve Vai, Kirk Hammett, Andy Timmons, Alex Skolnick, či Charlie Hunter. Joe Satriani bol sám žiakom legendy jazzového klavíra Lennie Tristana (jednej z formujúcich postáv nového štýlu, ktorý nasledoval po be bope - cool jazzu). Vo svojich 17-tich rokoch načerpal z hudobného myslenia tohto velikána jazzovej improvizácie a naučil sa od neho, že základom úspechu je jedine perfekcionizmus a vytrvalé cvičenie. Zmysel pre dokonalosť skĺbil so svojím neobyčajným citom pre melodiku a vytvoril tak nezameniteľný gitarový i kompozičný rukopis. Vyniká neobyčajnou gitarovou technikou, závratne plynulou legátovou hrou, rýchlym dvojručným tappingom udieraným brnkátkom, využívaním extrémne vysokých tónov za pomoci flažoletov a vibráto páky, ale najmä nádherným feelingom a citom pre melodické frázy. K jeho gitarovým vzorom patria Jimi Hendrix (Satriani predvádzal aj hru zubami...), Brian May, Ritchie Blackmore, Eric Clapton, Jeff Beck či Allan Holdsworth, ale napríklad aj jazzový Wes Montgomery. Vo svojej všestrannosti absolvoval tour s Mickom Jaggerom (1988), ale dokázal aj narýchlo zaskočiť na japonskom turné odchádzajúceho Richie Blackmorea v kapele Deep Purple (1993). Okrem vlastnej sólovej dráhy je Joe Satriani od roku 2008 aj členom hardrockovej superskupiny Chickenfoot (Sammy Hagar – voc. ex Van Halen, Michael Antony – bass, ex Van Halen, Chad Smith – dr. ex RHCHP).
Samotný koncert v Aegon aréne naštartovala predkapela, vynikajúca formácia mladého juhoafrického gitaristu a speváka Dan Patlanskeho. Ten so svojím triom predstavil skladby z najnovšieho albumu Dear Silence Thieves (2014). Plnokrvný bluesrock nasledujúci líniu Joe Bonamassu, či Ritchieho Kotzena s výrazom a virtuozitou Steve Ray Vaughana dokonale nažhavil divákov na prichádzajúcu megahviezdu večera.
Joe Satriani sa na pódiu objavil presne o 20:00 a jeho dvojhodinová veľkolepá show sa niesla v duchu progresívnej inštrumentálnej rockovej hudby, ktorá od začiatku do konca potvrdzovala, prečo jej autor stále patrí k najinšpiratívnejším rockovým hráčom a skladateľom súčasnosti. Jeho vynikajúco zohratá kapela nemohla nikoho nechať na pochybách, že by tento koncert bol iba o samotnom lídrovi. Veď rytmika Marco Minnemann – bicie a Bryan Beller – basgitara tvoria srdce fusion tria The Aristocrats, ďalšieho excelentného gitaristu Guthrie Govana. Bryan Beller taktiež pôsobí v kapele hráča na klávesy a gitaru Mike Kenneallyho, legendu post-zappovskej progresívnej rockovej scény, ktorý sa staral o všetky harmonické podklady Satrianiho skladieb, priestor však dostal aj ako vynikajúci sólista. Repertoár koncertu bol zložený prevažne zo skladieb Satrianiho naozaj vydareného nového albumu Shockwave Supernova. Nechýbali ani najsilnejšie kúsky z jeho kariéry, a tak melódie ako Flying in a blue Dream, Ice 9 alebo Always with Me, always with You vniesli do Aegon arény kus nostalgie, ale zároveň potvrdili, že jeho tvorba je nadčasová a nestarnúca. Napríklad song Not of this Earth z rovnomenného debutového albumu (1986), ktorý je ukážkovým príkladom Satrianiho sofistikovaného kompozičného rukopisu (využíva tu modálne stupnice nad statickým basovým groovom a meniacim sa harmonickým podkladom) vyznel s prekvapujúco silnou energiou. Skladbu Friends z albumu The Extremist (Legacy/Epic, 1992) venoval ako priateľské a veľmi sympatické gesto nadšenému bratislavskému publiku. Odznela aj nádherná hitovka If I Could Fly (Is there love in Space?, Epic 2004), ktorá sa stala predmetom súdneho sporu, pretože nosnú melódiu tohto songu drzo okopírovala kapela Coldplay vo svojom hite Viva la Vida, za ktorý získala cenu Grammy (2009). V If I Could Fly sa zaskvel ako sólový gitarista aj Mike Kenneally, pričom záver skladby odohrali so Satrianim v krásnom gitarovom duete. Všetky
skladby programu sprevádzala videoprojekcia, čo nadčasovým Satrianiho kompozíciám (zväčša s kozmickou alebo globálnou a mierovou tematikou) dodávalo ďalší rozmer. Význam piesne tak nevyjadruje text, ale obraz. V hravej téme Crazy Joey sa obrazom vrátil do svojej mladosti. Pompézny a moderný, skvele groovujúci sound kapely dotváral aj fantasticky presný a svieži Mike Minnemann, ktorý takisto dostal priestor na bubenícke sólo. Azda jediná skladba mi v tomto nadupanom sounde nesadla. Luminous Flesh Giants z krásneho bluesovo ladeného albumu Joe Satriani (Epic, 1995) stratila niečo zo svojej neopakovateľnej komornej štúdiovej atmosféry, znela až príliš heavy-rockovo. Avšak naopak, v nádherných baladách ako Butterfly and Zebra, All of my life, Goodbye Supernova sa znásobovala ich očarujúca atmosféra. Swingujúca klasika Satch boogie oficiálne ukončila program koncertu, no skutočne vďačné publikum dostalo aj prídavok, a nie hocijaký. Joe Satriani aj zaspieval a zahral na ústnej harmonike v jeho ďalšom veľkom hite Big Bad Moon. (Flying in a blue dream, Legacy/Epic, 1989). Úplnou bodkou za neobyčajným večerom plným neobyčajnej gitarovej hudby bola titulná skladba albumu Surfing with the Alien.
Osobne som nesmierne rád, že v priebehu jedného roka sme mali možnosť na Slovensku vidieť a porovnať vystúpenia dvoch gitarových legiend, Steve Vaia a jeho len o 4 roky staršieho učiteľa Joe Satrianiho. Obe vystúpenia boli skvelé a osobité a obe boli excelentnou ukážkou progresívnej, modernej a nadčasovej hudby, ktorá právom patrí do 21. storočia.
MIRO ZAHRADNÍK
Foto: Martin Wele Veleba
Setlist:
Shockwave Supernova, Flying in a Blue Dream, Ice 9, Crystal planet, Not of this Earth, On Peregrine wings, Friends, Time, If I Could Fly, Butterfly and Zebra, If there is No Heaven, Cataclysmic, Crazy Joey, All of my Life, Drum solo, Luminous Flesh Giants, Always with Me, always with You, God is Crying, Goodbye Supernova, Satch Boogie, Big Bad Moon, Surfing with the Alien.