Kapela Mukatado vznika v roku 2011. Od tej doby má na konte dva albumy, účasť v súťaži Eurosong, turné s Richardom Müllerom a prostredníctvom svojho vydavateľstva s nahrávacím štúdiom poskytuje servis hudobníkom z banskobystrického kraja i širšieho okolia. Druhý album s názvom Iba láska zabezpečil Mukatadu nových fanúšikov. Mnohí sa s hlasom Jany Kozákovej stretli prvý krát až teraz a to hlavne vďaka pesničke Do vody, ktorá rotuje v rádiách i na internete. „Myslia si, že sme mladá kapela, alebo nás registrujú len od TV súťaží. My sme však už predtým odohrali stovky koncertov,“ hovorí Jana, ktorá spolu s gitaristom a producentom Petrom Dobríkom tvorí jadro Mukatada.
Peter s Janou majú za sebou okrem koncertov aj bohaté autorské a štúdiové skúsenosti. Zúročili ich na druhom CD Iba láska. Je to pestrý a bohatý album, ktorý hovorí k poslucháčom jednoduchou, pritom však dostatočne sofistikovanou rečou, na akú bolo podvedomie slovenských (možno prevažne tých konzervatívnejších, mimobratislavských) poslucháčov už dávnejšie naladené. Mukatado k nim prehovorilo jazykom, ktorý istú dobu odpočíval v polozabudnutí, ale pritom kdesi v ústraní dozrieval a tríbil svoje výrazové prostriedky. Mukatado neútočí na tunajšie jadranské väzby, ani tých pár folklórnych, či v popovej hudbe overených schém v textoch netvorí to podstatné, čím sa jeho pesničky dotýkajú spriaznených duší. V hudbe sa ozývajú echá chytľavého svetového popu sedemdesiatych rokov a je tu aj reminiscencia toho lepšieho zo slovenskej pop-scény rokov osemdesiatych. Nosné melodické nápady sú podávané s kvalitnou inštrumentálnou i zvukovou oblohou. Spevu nechýba vrúcnosť a uveriteľnosť, a to ani v náročných pasážach, ktoré Jana a jej hostia zvládajú s prirodzenosťou i sebavedomím. I keď hlavná časť prenosu emócií medzi pesničkami a ich poslucháčmi prebieha väčšinou asi na nonverbálnej úrovni, slovenské texty v svojej bezprostrednosti tomuto toku napomáhajú a potvrdzujú, že skupina ide s vlastnou kožou na trh, bez snahy schovať sa za príťažlivé mimikri, ktorým sa dá tak vďačne prekryť nedostatok nápadov. Hudba Mukatada nemá čo skrývať, nemusí sa priživovať na cudzom, naopak, má čo dať a za tým čo dáva stojí poctivá profesionálna práca, z ktorej ešte nevyprchalo nadšenie.
Slovo Mukatado má nejaký význam?
Jana: Ja nie som veľmi dobrá vo vymýšľaní názvov. Kamarát nám povedal o dievčatku, ktoré keď vidí letieť lietadlo povie „mukatado letí“, takže je to v podstate lietadlo v detskom ponímaní.
Čo predchádzalo Mukatadu - kapele?
Jana: Každý z nás mal pred tým svoju skupinu, no po ich rozpade sme s Peťom začali spolu robiť svoje vlastné piesne. Keď sa ich nazbieralo vyše dvesto a pár dobrých speváčok si z nich vybralo skladby na svoj album, povedali sme si, že by možno za to stálo spraviť si svoju kapelu a hrať vlastnú tvorbu. Kapela za tie roky prešla mnohými personálnymi zmenami a každý hudobník prispel k tomu, ako sa Mukatado vyprofilovalo do dnešnej podoby.
Ktoré speváčky si vybrali z vašich piesní?
Jana: Lucia Šoralová, Lenka Dusilová...
Kam sa radí Mukatado na súčasnej slovenskej scéne a ktoré skupiny sú vám blízke?
Jana: Tak na toto je ťažké odpovedať, lebo každý to môže vidieť inak. V podstate len ide o to, že nás hudba baví a napĺňa a pre mňa je aj akousi terapiou v tomto svete. Možno budú viacerí sklamaní, ale ja mám len jedného najobľúbenejšieho speváka, na ktorom som vyrástla a som mu stále verná - je to Michael Jackson. Ale páčia sa mi aj všelijaké undergroundové projekty.
Peter: V mojej mladosti, v období temnom - totalitnom, sa ku mne dostávali nahrávky Elánu, Modusu, Miroslava Žbirku, Deža Ursinyho... Najkrajším darčekom pre mňa bola vždy LP platňa s hudbou. Mal som však doma od krstného otca LP platňu Beatles Abbey Road a tú som počúval donekonečna. Potom som dlho fičal na metale a v súčasnosti ma baví Muse.
Kto z vás dvoch teraz viac komponuje?
Jana: Najprv skladal, najviac Peťo a ja som sa od neho učila. Potom som zistila, že ma najviac bavia melódie, ktoré si vymyslím sama a tým pádom sa môžem rozvíjať aj po skladateľskej línii, ale mám rada aj jamovanie, či už na pódiu alebo v skúšobni. Vtedy presne neviete čo sa stane a môžu z toho vyliezť krásne piesne. Práve teraz som ale dospela do bodu, že by som si nejakú pieseň kľudne nechala zložiť.
Počúvanie vašich pesničiek vyvoláva príjemný pocit, že hrá niečo povedomé, pritom sa nedá povedať, že by ich zjednocoval jeden štýl.
Jana: Ja mám vždy problém venovať sa jednému štýlu pretože ich mám rada tak veľa. Na našej druhej platni môžete počuť reggae, jazz, prvky ľudovej hudby, pop, blues, rock, prvky swingu...
Peťo: Celý hudobný svet funguje na spájaní hudobných štýlov a podľa mňa je to krásne, lebo človek nemá zviazané ruky a môže popustiť uzdu fantázii a všetkým vplyvom - či už z mladosti alebo súčasnosti -, ktoré podvedome vníma.
O Mukatade nebolo dlhšiu dobu počuť a teraz ste sa vrátili do éteru zdanlivo bez problému. Ako sa vám to podarilo a čo za tým stojí?
Jana: Stojí za tým vždy len dobrá pieseň, ktorá sa niekomu zapáči.
Peťo: Pri produkovaní albumu som sa vôbec nesnažil prispôsobovať sa nejakým rádiovým trendom. V prvom rade a najdôležitejšia bola pre mňa pieseň, jej čistota a filozofia. Stojí za tým náročná práca a kopa času, ktorý je veľmi potrebný pri produkcii.
Hudba aj texty sú pestré, na albume je mnoho hostí a viacero autorov. Ako sa vám v tej rôznorodosti podarilo udržať jednotnosť?
Peťo: Jednotnosť? Asi zvukom.
Čo okrem zvuku je tu ešte spoločným menovateľom?
Jana: Spoločným menovateľom je práve názov albumu, pretože láska je najdôležitejšia a my ju svojou hudbou chceme rozdávať! Dôležitým faktorom bolo, že sme nikoho zúčastneného nenútili do polohy, ktorá mu bola neprirodzená a dúfame, že je to pri počúvaní albumu zrejmé.
Ako sa zatiaľ nové CD predáva a ktoré pesničky sa z neho najviac hrávajú?
Jana: Zatiaľ je vonku prvý singel Do vody. Túto pesničku hrali skoro všetky rádiá (okrem Fun a Expres). Ešte teraz sa drží v Ifpi okolo 40. miesta. Rozmýšľame aj nad druhým singlom. Niektoré rádiá už začali hrať aj pieseň z prvého albumu Ja sa mám. Prvý náklad nového CD je vypredaný, zvažujeme reedíciu. V Panta rhei sme boli v predajnosti na 4. mieste.
Prvý singel Do vody ste ponúkli sami, alebo si túto pesničku vybrali dramaturgovia rádií?
Jana: Dramaturgovia po vypočutí albumu.
Sú najžiadanejšie pesničky Mukatada zároveň aj vašimi favoritmi?
Jana: Môj vkus sa často zhoduje s poslucháčmi a reakciami, ktoré sa ku mne dostávajú.
Máte k niektorým veciam z albumu špeciálny osobný vzťah? Ktoré z nich by ste odporučili do pozornosti?
Peťo: Ku každej piesni mám osobitný a veľmi silný citový vzťah. Každej piesni som sa, či už produkčne alebo zvukovo, venoval ako osobitnému dielu a príbehu, ktorý sa skutočne stal.
Jana: Dávam do pozornosti pieseň Tajný plán, duet s Lenkou Dusilovou (Líščie údolie), Robom Opatovským (Hladina) či s Galom z OBD (Nebo a vzduch).
Ako vznikajú pesničky Mukatada?
Jana: Album produkoval Peťo, ja som zložila melódie a vybrala textárov. Muzikantov sme vyberali spolu a aranžmán má pod palcom on.
Peťo: Pamätám sa na to presne. Spolu s Jankou sme jamovali s akustickou gitarou, pričom vzniklo asi 40 demosnímkov - len akustika a spev. Potom demá prešli prísnym sitom, až následne sme začali tvoriť štúdiovú nahrávku a texty piesní.
Pamätáš si aj na genézu pesničky Do vody?
Peťo: Mali sme hotovú štúdiovú nahrávku a pieseň naspievanú v svahilskom hudobníckom jazyku. Pieseň sme počúvali v aute cestou do Bratislavy. Janka mi povedala, že z atmosféry piesne cíti ľudový charakter a zaspievala motív „neplač môj milý za mnou“. Zabudli sme na to, ale keď som sa pustil do textovania, spomenul som si na ten slogan a slová som napísal ne jeden dych. Pri prvom spievaní sa nám zdal zvláštny, ale Janka ho v tom znení celý naspievala, až vtedy som pochopil, čo sa vlastne stalo.
Zvuk albumu a jeho aranžmány sú dosť špecifické. Vyžiadali si takéto spracovanie samotné pesničky, alebo ste si vopred stanovili nejaké zásady?
Peťo: Svoje aranžmány si piesne žiadali samé. Tvrdo som ale išiel po prirodzenom zvuku akustických nástrojov. Použil som analógové magnetofóny Studer, staré ale skvelé mikrofóny Neumann, Sennheiser, Oktava, Echolette atď. Zvuk sme zbierali z konzoly Dynamix a Amek, preampov Neve, Telefunken, Summit Audio a Sony. Celú zvukovú postprodukciu som riešil na outboardových ekvalizéroch Neve, Amek a Pultec. Nahrávku som nakoniec zmastroval na tenký pás magnetofónu Studer A 80.
Dal by sa považovať zvuk albumu Iba láska za „výkladnú skriňu“ vášho PJ Sound Studia?
Peťo: Hmmm, v štúdiu sa snažím rovnako pristupovať ku každej práci. Samozrejme zvuk nahrávky netvorí len štúdio samotné, ale aj hudobníci a hudobné nástroje ktoré používajú. Pri nahrávaní albumu Iba láska sme starostlivo vyberali nástroje, struny, blany činely a v neposlednom rade aj hudobníkov. Stále viac a viac však zisťujem, že je to aj o aranžmánoch skladieb - tie sa výrazne podieľajú na zvuku. Čiže náš recept: kvalitný hudobník - kvalitný part - kvalitný nástroj - mikrofón - kábel - preamp - záznamové zariadenie - analógový outboard - zvukár - mastering a máte to.
...a neobmedzený čas. Predpokladám, že pri práci na vlastných projektoch vo vlastnom PJ štúdiu sa na hodinky veľmi nepozerá, čo sa na dobrom zvuku tiež podpísalo. To „PJ“ v názve asi znamená Peter a Jana. Sčítajú sa vaše vektory, alebo pôsobia niekedy aj proti sebe?
Jana: Väčšinou sa sčítajú, ale niekdy aj zaiskria
Peťo: Naše vektory sa sčítavajú, nemajú inú možnosť keď ide o hudbu.
Ste nerozlučná autorská a interpretačná dvojica, alebo si viete predstaviť aj nejakú sólovú tvorbu? Čím by sa líšila od hudby Mukatada?
Jana: Ja by som si chcela sólo nahrať pár jazzových piesní a možno spraviť aj čisto jazzový album a Peťo bude pracovať na svojom sólovom albume. Ten bude gitarový a riadne tvrdý.
Peťo: Možno sa mi v zime podarí nájsť si na to čas. Ja ale počítam s Jankinou pomocou aj na mojej sólovke, dúfam že aj ona.
Na album Iba láska autorsky a/alebo interpretačne prispeli Lenka Dusilová, Oľga Záblacká, Roman „Galo“ Galvánek, na jeho nahrávaní sa zúčasnili známe postavy hudobného diania na Slovensku, ako bubeník Martin Valihora, saxofonista Mário „Gapa“ Garbera a ďalší skvelí hudobníci. S niektorými z nich máte bližší vzťah, ktorý má svoju históriu...
Jana: Paradoxne s „Dusilenkou“ sa poznáme asi najdlhšie a je to moja druhá sestra. Peťo s Lenkou hral a spolupracoval na jej prvom sólovom albume (Lenka Dusilová, 2000). Lenka je veľmi inšpiratívny muzikant a, čo sa o veľa speváčkach nedá povedať, hudbu na svoje albumy si sama skladá, aranžuje aj produkuje. Lenkine piesne a koncerty sú čarovné.
Spolu s Oľgou Záblackou - ďalšou „rodinnou priateľkou“ - ste okrem spolupráce na CD Mukatada, kam prispela tromi textami, nahrali aj pesničku Stromy k jej filmovému dokumentu Arcibiskup Bezák zbohom. Bude nasledovať ešte nejaké pokračovanie vašej spolupráce?
Jana: Určite áno, naše cesty sa nespojili náhodou a myslím, že sa udejú ďalšie krásne veci. Olinka je profesionál a vie čo chce, ale nechá sa uniesť piesňou, jej emóciou a dokáže za ňu bojovať, čo je ľudské a najdôležitejšie.
Výhodou je, že čo si naplánujete, môžete realizovať doma, vo vlastnej „kuchyni“. Nahrávacie štúdio a vydavateľstvo ale nemáte iba pre vlastné potešenie...
Peťo: V PJ Records sme už vydali desiatky albumov (napr. Švepes, Gemini 77, Iná Vlna), projekty s rapom, vážnou hudbou alebo aj folklórom. Nebránime sa žiadnym štýlom. Pracujeme na projektoch s detskými piesňami, venujeme sa kapelám, interpretom, plánujeme do budúcna organizovať súťaže, produkovať, vydávať a podporovať tvorbu slovenských skupín. Dvere sú otvorené každému, každého si radi vypočujeme, poradíme. Hlavným krédom je úcta k akejkoľvek hudbe.
Čím je banskobystrická scéna špecifická a ako sa vám tu pôsobí? Je poloha v strede Slovenska pre vás výhodou?
Peťo: Myslím že banskobystrická scéna sa nijak nelíši od ostatnej Slovenskej. Za dobu pôsobnosti štúdia a vydavateľstva sme sa zblížili s hudobníkmi z regiónu, ale aj z celého Slovenska. Toto mesto je kľudné a inšpiratívne, dobre sa nám tu tvorí a pracuje a je k nám odvšadiaľ blízko. Poloha štúdia je výhodou, ale rozhodujúci z pohľadu muzikantov je skôr prístup a zvuk, ktorý štúdio poskytne. Ťažko hovoriť o nejakom rádiuse v informačnej dobe, kde nie je problém poriešiť veci rýchlo a bez cestovania. Samozrejme samotné nahrávanie je nutné robiť v štúdiu - naživo. Navštívili nás interpreti z celého Slovenska, Čiech ale aj z Urugaja, najnovšie čakáme návštevu z Anglicka – svoj nový singel bude u nás nahrávať kapela Brothers Rasputin z Londýna.
A plány Mukatada? Budú koncerty? Prídu na ne ľudia? Aká bude živá kapela a hostia?
Jana: Koncerty určite budú a to, či na ne prídu ľudia? To by bolo super, keby interpreti vedeli odpovedať na takúto otázku. Samozrejme nebudeme nečinne čakať, kapela skúša, bude živá a akustická, čo sa hostí týka, uvidíme. Je nutné zosúladiť veľa vecí a možno to celé klapne. Všetky informácie zverejníme na našich stránkach www.mukatado.sk.
MARTIN CHROBÁK
Foto: archív skupiny Mukatado