Mladý operný spevák s medzinárodným uznaním je už dnes osobnosťou a pojmom v opernom svete. Barytonista – Richard Šveda žije a pôsobí v nemeckom Düsseldorfe, kde je už ôsmy rok sólistom opery v Deutsche Oper am Rhein. Môže byť vzorom pre dnešných mladých ľudí ako aj dôkazom, že pracovitosťou, vytrvalosťou a cieľmi sa plnia sny.
Richard Šveda pochádza zo severovýchodu Slovenska, z mestečka Svidník, kde vyrastal do ukončenia základnej školy. S hudbou sa stretával už do malička. Navštevoval ZUŠ a keďže aj jeho mama bola speváčka vo folklórnej skupine, na základnej škole prešiel niekoľkými školskými a okresnými speváckymi súťažami. Samozrejme, bez akéhokoľvek pomyslenia na profesionálnu kariéru. No po návšteve predstavenia Drakula s Danielom Hůlkom bolo ale všetko inak. Mladého Richarda Švedu predstavenie očarilo a od tej doby chcel už len spievať. Vtedy ešte netušil, ako mu učaruje opera. Ako malý štrnásťročný chlapec sa vybral na štúdiá do pre neho vtedy veľkej Bratislavy na Konzervatórium, ktoré aj úspešne vyštudoval. Tu ho do tajov a láske k opere priviedol jeho pedagóg, vtedajší sólista SND, František Livora.
V štúdiu operného spevu a javiskového prejavu pokračoval na hudobnej univerzite Kunst Universität für Musik und darstellende Kunst u pedagógov Christiana Popoelreitera a W. Schmida vo rakúskom Grazi. Nasledoval rok na voľnej nohe. V tom čase ho angažoval Peter Dvorský, vtedajší riaditeľ košickej opery, kde si Richard zaspieval dve krásne produkcie, doplnil to niekoľkými medzinárodnými súťažami a z jednej sa mu podarilo dostať aj na predspievanie do opery v Düsseldorfe, kde pôsobí dodnes. Samozrejme, nezabúda na sústavné zdokonaľovanie a udržiavanie sa a preto aj tu má svojho hlasového pedagóga ruskej národnosti, ktorý vychádza z talianskej speváckej školy Cappucciliho, u ktorého študoval.
Veľkým umeleckým prínosom a poctou pre Richarda Švedu bolo spievať po boku svetovej opernej divy, pani Edity Grúberovej. Tá si ho vybrala pre svoj projekt podpory mladých umelcov. Veľkou umeleckou poctou bolo aj vyjadrenie Edity Grúberovej v jej televíznom medailóne, v ktorom medzi iným povedala: „Keď som počula jeho Dona Giovanniho, usúdila som, že tento spevák je hodný toho, aby vystúpil po mojom boku.“ Na otázku, ako pôsobia na mladého umelca slová a vyjadrenia od takejto umelkyne, odpovedal: „Bol som hrdý a dojatý.“ S madam Editou Grúberovou po prvýkrát vystúpil na odovzdávaní cien Herberta von Karajana v nemeckom Baden-Badene, kde si prevzala ocenenie. Potom nasledovalo vystúpenie na BHS 2014 a v Prinzregententheater v Mníchove, ktoré bolo dokonca vysielané „live“ cez BR Bayrischer Rundfunk do celého Nemecka. Ďalšie koncerty boli pri príležitosti ukončenia slovenského predsedníctva v EU vo Viedni a v Berlíne, kde na koncert zavítali aj prezidenti Nemecka a Slovenska.
Samozrejme, ako každý mladý umelec, má aj Richard svoje vzory, ktoré podliehajú postupnému vývoju osobnosti. Boli to napríklad náš slovenský Dalibor Jenis, Bryn Terfel či Dimitri Hvorostovsky. Ale, ako vraví, neviaže sa na nikoho. Kedysi sa snažil kopírovať veľké dramatické hlasy, čo samozrejme, z hľadiska hlasového vývinu nebolo dobré, no poslúžilo to ako silná motivácia do budúcnosti. A čo vysnívaná rola? Ako vraví: „Ťažko povedať, vždy tá ktorú práve pripravujem - tak ju mám prirastenú k srdcu. Ale keby som mal povedať, ktorú by som v každom prípade chcel raz spievať, tak je to Scarpia v opere Tosca od G. Pucciniho.“
Veľkou oporou pre Richarda je aj rodina. Je ženatý, manželka je tiež operná speváčka a má štvorročného synčeka Teodora. Dobré kvalitné rodinné zázemie je pre speváka veľmi dôležité, pretože spokojnosť alebo nespokojnosť v súkromnom živote sa dosť odzrkadľuje na psychike, rozpoložení, a to všetko ovplyvňuje spevácky výkon. Nehovoriac o tom, že žije s rodinou v zahraničí bez širokej rodiny a sú odkázaní sami na seba. Synček si to ešte teraz veľmi neuvedomuje. Rád chodí s otcom do opery, lebo môže behať po chodbách, ťukať do klavíra a piť kakao v kantíne (smiech). Samozrejme už registruje zopár rolí, ktoré spieva otecko, lebo ako odchádza z domu, tak sa ho vždy opýta, čo bude spievať. Väčšinou je to Papageno, Don Giovanni alebo gróf Almaviva, takže tieto role už malý Teodor fixuje. A čo si ešte uvedomuje naviac je, že pracovať pre neho znamená spievať (úsmev), má pocit, že zarábať peniaze je, že musí ísť spievať...že inak sa to nedá.
Na otázku aká hudba sa páči Richardovi,odpovedá, že jednoznačne opera. Okrem nej je to ľudová hudba, na ktorej vyrastal a ktorej nové CD prednedávnom vydal spolu s klaviristom Robertom Pechancom a bonusovým príspevkom Edity Grúberovej (pieseň Dolina, dolina). Z populárnej hudby si rád vypočuje napríklad Joe Cockera.
Čo čaká Richarda Švedu v blízkej budúcnosti? Do konca sezóny 2016/2017 kopec predstavení na domácej scéne v Düsseldorfe a zopár predstavení Don Giovanni v ND Praha. Sú tu aj míľniky, ako debut v slávnom Bolshoi Theater v Moskve a v čínskom Pekingu ako Papageno. V novej sezóne 2017/2018 ho čaká ďalší veľký debut v známej parížskej opere Comique ako Papageno a na domácej scéne hneď niekoľko debutov. Najprv to bude v opere Don Pasqualle ako Dr. Malatestu v réžii Rolanda Villazona, v opere Madama Butterfly ako Sharpelss a na záver sezóny Silvio v opere Komedianti od Ruggera Leoncavalla.
A odkaz pre našich čitateľov, ktorí by chceli začať vnímať operu? Ak chcú navštíviť operu po prvýkrát, odporúča možno známejšie tituly so silným príbehom ako Traviata, Bohéma, Tosca či Carmen, ktorých dejové línie môžu k opere pritiahnuť aj poslucháčov-začiatočníkov.
DANIEL PÁRKÁNYI