V apríli účinkovala na Slovensku jedna z najlepších amerických blues-rockových speváčok súčasnej doby. Mnohí ju prirovnávajú k Janis Joplin, možno práve kvôli jej nespútanosti a neskutočnej energii, ktorú dokáže počas koncertu odovzdať publiku.
Nielen živé vystúpenia, ale aj štúdiové nahrávky tejto speváčky, skladateľky a multiinštrumentalistky majú veľkú výpovednú hodnotu. Zažijete striedanie pocitov šťastia, eufórie aj smútku, ktoré sú zrkadlom jej života. V mladom veku jej zomrela sestra na AIDS a Beth sama v jej dvadsiatich rokoch zápasila v boji s drogami a alkoholom. Neskôr jej diagnostikovali bipolárnu poruchu, ktorá je závažných duševným ochorením.
Beth Hart stihla za svoju kariéru nahrať už sedem úspešných štúdiových albumov, spolupracovala s takými ľuďmi ako Buddy Guy, Slash či Jeff Beck, ale veľký úspech prišiel po spolupráci s gitarovým mágom Joeom Bonamassom s ktorým vydala už dva albumy – „Don’t Explain“ a „Seesaw“. Beth bola za jej spevácky výkon nominovaná na cenu Blues Music Award.
Na prvom koncerte na Slovensku prišla Beth Hart predstaviť jej najnovší album Bang Bang Boom Boom, ktorý bol už vtedy jeden z najpredávanejších vo svojom žánri v USA a hovorí o ňom ako o svojom najosobnejšom albume.
Na klavíri si vraj začala hrať ako päťročná. Ako to bolo s tvojim spevom, spomínaš si na svoje začiatky?
S hudbou som začínala keď som mala štyri. V tom čase som sa pokúšala o vlastnú muziku a neskôr, asi v trinástich, som začala písať na hudbu aj texty. V tom období som našla knižku básní u mojej sestry Suzanne a pokúšala sa písať vlastné texty. Každý v našej rodine bral hodiny klavíra. Rodičia mali pekné hlasy, tak spev som začala vnímať cez nich. Tiež cez deda, ktorý tak isto hrával na klavír už počas školy. To bola moja prvá hudobná inšpirácia.
V mladosti si prešla mnohými traumami vrátane drogovej závislosti, alkoholu, stratila si sestru... Nasmerovali ťa tieto okolnosti k muzike? Pomáhala ti hudba prekonať tie ťažkosti?
Iste, hudba mi vždy pomáhala preniesť sa cez všetko vrátane dobrého, či zlého. Znovu a znovu som pociťovala radosť pri písaní skladieb, pri hraní a spievaní. Či som v dobrej nálade, či v bluesovej plná smútku, rada píšem o tých pocitoch, som pritom šťastná. Pomáha mi to. Uvedomujem si, že je to veľký dar.
Ak by sa stala taká vec, že by si nemohla spievať, či vystupovať, čo by si robila? Vieš si to vôbec predstaviť ? Život bez muziky, či koncertovania?
Áno, vedela by som si to predstaviť, nakoľko som v sebe našla vieru. Vieru v Boha. Modlila by som sa a tak by som sa dozvedela, čo robiť...dostala by som isté vnuknutie.
Máš aj nejaké iné koníčky popri hudbe? Čo robíš rada, v čom máš pasiu?
Milujem ešte mnoho činností - rybárčenie, varenie, prácu v záhrade, veľmi rada maľujem... je toho veľa, čo robím naozaj rada.
Tvoja prvá učiteľka hudby bola aj maliarka, možno preto si si obľúbila maľbu?
Máš pravdu. Milujem Renoira, Chagalla a mnohých ďalších, hlavne impresionistov, k nim to mám nasmerované.
Pohybuješ sa hlavne v blues-rockových vodách ? Kto ťa najviac ovplyvnil?
Môžem spievať mnoho žánrov, od rock´n´rollu cez tvrdý rock, blues až po jazz. Ovplyvnili a ovplyvňujú ma mnohí umelci. Led Zeppelin, Black Crowes. Zo súdka soulu napríklad Aretha Franklin, Otis Redding, James Brown, Etta James. Aj reggae ma inšpiruje, napríklad Bob Marley, Peter Tosh, tiež pesničkári ako James Taylor, Rickie Lee Jones, Tom Waits. Mám rada aj jazzové vokalistky Billie Holiday, Dinah Washignton, Ella Fitzgerald. Čerpám aj z country, tu spomeniem mená Hank Williams, Patsy Cline, Johnny Cash. Mnohí ma inšpirujú a mnohých obdivujem.
Niektorí ľudia ťa porovnávajú s Janis Joplin, snáď aj kvôli tej obrovskej energii, ktorú vydávaš na pódiu. Počúvaš občas jej nahrávky? Aké máš pri tom pocity?
Oh, myslím, že Janis je fantastická po každej stránke. Je tam toľko energie, toľko duše, milujem jej nahrávky! Všetky, ktoré urobila sú skvelé. Je to mix soulu a rock´n´rollu, je to sila. Bola taká úspešná predtým, než sa pominula (pozn. Janis Joplin žila v rokoch 1943-1970). Obrovský talent. Je to legenda, určite !
Vystupovala si s mnohými významnými umelcami ako Buddy Guy, Slash, či Jeff Beck, no myslím si, že spojenie s Joeom Bonamassom malo iný rozmer. Tie dva albumy, ktoré ste spolu urobili mali svoju kvalitu, boli veľmi úspešné. Absolvovali ste veľa spoločných vystúpení. Zaujíma ma, ako ste sa spoznali, kde ste sa po prvýkrát stretli? Plánuješ pokračovať v tejto spolupráci?
Joe je moja veľká inšpirácia. Stretli sme sa po mojom londýnskom koncerte. Prišiel za mnou a navrhol mi, že by sme mohli urobiť spoločný album. Potom asi o mesiac sme sa stretli opäť, tentokrát v Holandsku a pokračovali sme v plánoch a vyšlo to. Sú tam silné skladby. (pozn. Album coververzií známych rockových, soulových a jazzových skladieb „Don´t explain“) Tá spolupráca určite napomáha môjmu muzikantskému rastu. Myslím, že by sme opäť mohli spolu urobiť album... vidím to tak, že v roku 2016.
Áno, je to vskutku výborný album. Na apríl ale chystáš nový sólový album s titulom „Better than home“. Vraj ide o tvoj najosobnejší opus. Mohla by si o tom niečo povedať? Čo pre teba znamená ten slogan v názve?
Áno, je osobný, ale všetky moje albumy sú osobné. Je to autorský album a týka sa mňa. Je tam blues, soul, a aj gospel. Sú tam príbehy ktoré sa týkajú môjho osobného života, rodičov, mojich skúseností, viery. Môjho statusu vo svete, kam som sa až dostala. Zdá sa, že ide o niečo hlbšie. Áno, myslím, že sú tam silné a nádherné skladby. Som na ne skutočne hrdá!
Keď som počula tvoje vyznanie k novému albumu, spomínala si, že texty sú viac pozitívne oproti tým minulým. Súvisí to snáď s tvojím nasmerovaním života?
Tak je. Cítim, ako by som sa definitívne posunula smerom „hore“, akoby som dorástla, dospela, našla to správne „svetlo“. A prenieslo sa to aj do písania mojich posledných textov.
Ďakuje za rozhovor! Všetko dobré!
Bay, bay!
ROZHOVOR: Barbora Drahovská a Ján Graus