Tu v dome nie je skupina, ktorá by svojim „fňukaním o láske“ zaplavovala éter, alebo pódiá každého vinobrania a jarmoku na okolí. Po troch albumoch je ale jedným z majákov alternatívnej scény. Neukáže síce ostatným vratkým bárkam v našej rozbúrenej hudobnej mláke cestu k vysnívanému Eldorádu, ale dáva im istú šancu, aby sa nerozbili o útesy sebaklamu a nevkusu.
Ak si ešte niekto matne spomína na 90. roky, možno má v pamäti narazí obrázky country-folkovej skupiny Tu v dome, ktorá sa prezentovala na pódiách ako žartovné združenie s rotujúcou funkciou náčelníka označeného indiánskou čelenkou. K tomu to banjo... Hoci sa dnes o TVD píše ako o Shootyho kapele, väčšinou ju mal na hlave gitarista Laco Ďurko: „Shooty je v prvom rade produkčný, ale je to aj náš mediálny “paňáco”. Koho iného majú novinári spomenúť, keď potrebujú nejakú mediálnu skratku?!“
Contry-folkové korene
Ďurka do kapely verbovali s tým, že: „mali by sme byť schopní zahrať repertoár na country bál“. Vtedy už TVD hrali v zložení mandolína, banjo a kontrabas a spolu s Lacovou akustickou gitarou tvorili pekné bluegrassové obsadenie. Pozadie vplyvov ale ani v počiatkoch nebolo vyhranené na jeden štýl. „Kedysi sme mali pár vzorov, no aj to bolo dosť rôznorodé. Všetci sme uznávali Roberta Křesťana, ja som bol zároveň redlista, mal som rád Hoboes a Folk Team, Shooty zase počúval Pogues a grunge. Odvtedy sa to rôzne pomenilo, dnes už nemáme také vzory, podľa ktorých by sme chceli hrať ako skupina,“ upresňuje Laco Ďurko.
Zhudobnené básne, smrť a nové zdroje
Kto sa stihol zoznámiť s tvorbou TVD trochu bližšie, čoskoro zistil, že pre túto kapelu sú jasné country-folkové pravidlá priúzke. Temnota sa zakrádala do ich hudby hlavne prostredníctvom textov. Tie často pochádzali od autorov, ktorí si svoje prežili ešte predtým, než ktokoľvek z TVD uzrel svetlo sveta. Napriek skoku v čase písali v zásade o rovnakých pocitoch. Shooty: „Zhudobnenú poéziu sme začali robiť, keď sa Ďurko začal hanbiť za svoje texty. Vravel, že píše iba keď je hladný, ale prestal chudnúť a bolo po textoch. Museli sme začať hľadať aj inde.“ Ďurko: „Tak je to aj s hudbou. S plným bruchom nevymyslíš nič poriadne. Začali sme s tým roku 1993. Ja som vtedy prepadol Kraskovi a keďže nik iný z kapely texty nenosil, zhudobňovanie poetov sa stalo princípom našej tvorby. Oni to vymysleli vážne lepšie ako my. Keď si tie básne prečítaš, nemáš potrebu sa k danej téme vyjadrovať. Načo?! Veď oni to už urobili tak dávno a tak kvalifikovane...“ A tak utajeným romantikom z TVD stačilo odkaz básnikov formou zhudobnenia iba pripomenúť. Typický je pre nich výber depresívnych tém. V priebehu histórie, či bolo dobre alebo zle, vždy sa vyskytovala skupina autorov, ktorí sa tak, ako väčšina členov TVD, zaoberali otázkami bytia a nebytia (možno viac nebytia). Shooty: „Lásky máš v živote hocikoľko, ale smrť iba jednu. Láska príde a odíde, smrť len príde.“
Na novom CD Protichodné chute je šesť zhudobnených textov od autorov ako Emily Dickinsová, Charles Baudelaire a Jaroslav Seifert, tri sú od väčšinového autora hudby Laca Ďurka a celkom nečakane objavila v sebe textársky potenciál aj nová členka, violončelistka Bronka Schragge. O tom, že jej štýl zapadol do nálady tvorby TVD svedčia pesničky 400 špendlíkov, Prinajlepšom najhoršie, Uspávanka a Hruda rudy.
Tri albumy, každý nejaký
Na novom CD Protichodné chute sa TVD vrátili k temnote a ucelenosti prvého oficiálneho CD Nechoď proti noci (2003), aj keď je jasné, že hudobne a v práci so zvukom sa medzičasom posunuli ďalej. Shooty: „My sme sa dosť vytrápili s tým, že sme sa rozhodli nahrať akustický album, ale nechceli sme, aby to nadobudlo ten československý folkový zvuk. Mal to byť zvuk z roku 2014, čo nebolo jednoduché a ani neviem, či sa nám to podarilo, ale snaha o to nás stála veľa času.“
Album pôsobí kompaktne aj vďaka tomu, že pesničky naň vznikali v kratšej dobe. S výnimkou jedinej staršej skladby „Chci vzbudit mrtvou“ (text J. Seifret) je to všetko „nový materiál“. Ďurko: „Na minulom CD sme chceli experimentovať a asi sme to trochu prehnali s hosťami. Skladby na ňom obstoja skôr jednotlivo než ako celok. Doteraz sa mi napríklad veľmi páči, ako sme urobili pesničku Umrem, umrem. Toto nové CD sme chceli nahrať iba s minimom hostí a skôr ako akustické. Vyplývalo aj z toho, že sme mali konečne vyriešený spev, ktorý bol predtým vždy naša slabina. Mišo Šulek vedel dobre zaspievať niektoré veci, ale nemal v povahe byť frontmanom. Na rozdiel od neho to Alenka zvláda celkom prirodzene.“
Namiesto kontrabasu husle a violončelo
Výslednú podobu nových pesničiek ovplyvnila zostava s husľami a violončelom. Ďurko: „Mišo od nás odišiel, keď sa mu už nechcelo cestovať za hraním. Potom sme boli chvíľu bezradní, lebo sa nám nedarilo zohnať adekvátnu náhradu. S basgitarou to nebolo celkom ono, chceli sme čosi úchylnejšie. Raz sme stretli Lukáša zo skupiny Korben Dallas a jeho ženu Majtánku a ja som si spomenul na moju obľúbenú kapelu Folk Team, ktorá hrávali s violončelistom. Začali sme teda hrať s Majtánkou, ktorú neskôr vystriedala Bronka Schragge. Repertoár nového albumu bol vymyslený pre novú zostavu, do ktorej pribudla ešte huslistka a speváčka Alenka Kobzová.“ Alenku do kapely navrhovala už pôvodná čelistka Majtánka. Obe predtým pôsobili v komornom sláčikovom orchestri Harmónia z LŠU na Hálkovej (neskôr Disharmónia), kde hralo viacero ľudí bratislavskej scény, napr. Agnes Lovecká zo Živých kvetov. Alenka okrem TVD hrá aj v skupine Diego. Ďurko: „Vyhovuje mi ako spieva, pretože to vie, ale nemá maniere speváčok, ktoré svoje možnosti príliš predvádzajú.“
Suchárstvo v hudbe vs. emócie nad hudbou
Zmienka o manierach speváčok naštartovala dialóg o emóciách medzi reprezentantmi dvoch krídel v TVD. Shooty: „Ďurko uznáva suchárstvo v hudbe. To je preňho najvyššia hodnota. On by nemohol robiť soul, alebo hocičo, kde by bolo príliš veľa citov.“ Ďurko: „Emócia tam je, ale v obsahu. Stačí si pozrieť texty a zamrazí ťa, aj harmónie a aranže smerujú k emócii, ale treba to podať tak odťažito.“ Shooty: „Ďurko je technokrat, jeho zaujímajú hodnoty tónov a mňa tá emocionálna hodnota. Pre mňa môže niekto aj zle hrať, ale musím mu to veriť. Tie isté štyri akordy, ktoré zahrá Sveťo Korbel, alebo Peter Bálik sú v ich podaní rokenrol a keby sme ich zahrali ja alebo Ďurko, tak to vyznie ako táborák. Ale to je dobré na našej kapele, že Ďurko je to rácio a ja to druhé.“ Bronka: „Ale tie naše pesničky sú postavené ako príbehy, ktoré treba porozprávať od začiatku do konca a tam veľa priestoru pre živelnosť nie je.“ Shooty: „Ja som sa to naučil od mojich kamarátov zo skupiny Kosa z nosa, že hudba nemusí mať iba hodnotu vyjadrenú v tónoch a harmóniách, ale že to môže byť aj Lou Reed s dvomi akordmi, ktorý kráka ako stará vrana a pritom je to super.“ Technokrat Ďurko väčšinu vecí rozpíše doma v notovacom softvéri a na skúšku ich prinesie hotové, vrátane bubnov. Niektoré skladby zostávajú ako ich napísal, v niektorých sa to ale po nacvičení s kapelou vyvinie úplne inak. V TVD fungujú oba princípy – diktátorský aj kooperatívny.
Ako Bronka ako vníma chlapcov zo svojho pohľadu? „Ja som od nich získala takú pohodičku. Predtým som asi rok hrala v Kose z nosa, keď to bolo ešte také živelné, ale toto je pre mňa oveľa príjemnejšie. My sme štyria introverti a jeden psychopat a celkom nám to spolu funguje. Ja s Alenkou ťaháme tú babskú líniu, chalani sú tiež spolu kamaráti. Každý sme nejaký - Dlhý, Široký a Bystrozraký, ale v tej spoločnej rovine si navzájom vyhovujeme.“ Shooty: „My sme melancholici, všetci okrem Oza. Naše diagnózy si sadli.“
Boli prví na Slnku, iného vydavateľa neriešia
Doteraz všetky tri albumy Tu v dome vyšli „na Slnku“. TVD boli po zakladateľskom Longitale (v tom čase ešte Dlhých dieloch) jednou z prvých kapiel, ktoré Shina na svojom labeli vydala. „Ide nám hlavne o distribúciu, ale okrem toho sa cítime aj spriaznení s tým, čo na Slnku vychádza,“ hovorí Shooty. A ako páni vnímajú slovenskú scénu ako celok? Z celkového pohľadu vidieť, že sa to zlepšuje. Je veľa kapiel aj klubov, ale málo toho, čo by naozaj chytilo za srdce. „Je pár starých vecí, ktoré počúvame skôr zo zotrvačnosti.“ Pre Shootyho je kapelou života Kosa z nosa, Ďurko zase nedá dopustiť na starých Kladivov a sympatická mu je aj Zuzana Homolová. Zo súčasných kapiel, ktoré poznajú, obaja oceňujú Beneho album Päť otázok, alebo energiu Zlokotu. Zaujala ich aj Katarzia svojim vzrušujúcim spôsobom spevu, ktorý „vedie ako jazzové sólo“. „Podobne sa mi páči spôsob hry bubeníčky z Kolowratu,“ hovorí Shooty. Veľkú časť slovenskej scény páni z TVD nesledujú, lebo ich nezaujíma: „Funguje tu veľa kapiel, ktoré sú vzájomne zameniteľné a v hudbe riešia svoj pocit ukrivdenia z toho, že sa narodili na Slovensku a nie v Anglii. Sú to ľudia, čo idú v nejakej šablóne. Vyhliadnu si určitý štýl a vezú sa v ňom,“ konštatuje Shooty a uzatvára s iróniou sebe vlastnou: „My to tak nemáme. Nechceme byť slávni, chceme byť len vplyvní. Chceme vydať zásadný album neznámej kapely.“
Martin Chrobák
Foto: Boleslav Boška