Úvodný nadpis má v názve ako podtitul najstarší hudobný festival na Morave. Nuž takýto dramaturgický koncept by bol veru dobrý, keby sa ho darilo naplniť vecne, ako aj kvalitou. Je to samozrejme hlavne vec vkusu, ale s nemálo prítomnými sme sa zhodli na tom, že tomu tento rok dačo chýbalo. Alebo možno dačoho bolo moc? Posúďte sami z nasledujúcich riadkov.
V každom prípade, už pomerne nízky počet návštevníkov signalizoval odozvu festivalových fanúšikov na tohtoročnú ponuku. Tiež málo mladých v publiku o niečom vypovedá. Čoho teda bolo málo? Asi kvality.
Začnem folkom, toho bolo najmenej. Nakoniec sa ako najvýraznejší „folkový“ spevák ukázal Pavol Hammel, ktorý vystúpil v malej sále v pivnici pod zámkom sám s gitarou a svojimi piesňami. Hľadisko bolo nabité až do predsália, žiadnemu inému sa taká návšteva už nepodarila.
No a čoho bolo možno priveľa? Jednoznačne blues, na tom sa zhodli všetci, s ktorými som mal možnosť hovoriť. Pritom som veľkým milovníkom tohto žánru. Tak kde bol zakopaný pes? Asi vo výbere jednotlivých muzikantov a skupín. Teda v kvalite a dramaturgii. Popri starej klasike (a kvalite) ako bol Luboš Andršt s Petrom Lipom, to boli hlavne poľské bluesové skupiny, síce dobré, ale rozhodne žiadna 1. liga. Akoby sa človek ocitol na BluesAlive v Šumperku, ale neprišli by tie hlavné hviezdy. No možno sme poniektorí trochu rozmaznaní?!
Naostatok s tým „beatom“ to nebolo oveľa iné. Skoro samé staré veci, ako film pre pamätníkov. Nejaké to „retro“ osvieži a poteší, ale nie ako prevažne servírované chody.
Ale aby to nevyznelo len negatívne: „festiválek“ to bol pekný, miesto konania je krásne a má atmosféru, návštevníci príjemní, organizácia dobrá, zvuk slušný… Len tá hudba, tá hudba, veď kvôli tej tam hlavne chodíme. Ani legendy typu SBB alebo časť kapely Colosseum nedokázali zaujať tak, aby človek nemal pocit, že už majú najlepšie roky za sebou. A to volím skutočne diplomatické vyjadrovanie.
Aký je teda môj celkový dojem z tohtoročného Špalíčku? Slabý. Ak by sa to malo opakovať ďalšie ročníky, asi sa z obľúbeného festivalu (naviac dobre dostupného zo Slovenska) stane časom milá spomienka, alebo v lepšom prípade zraz beatových dôchodcov.
Ako teda ďalej? Ťažko radiť, nie som odborník na poriadanie festivalov, ale rozhodne je podstatná Odvážna a svieža dramaturgia. Pri dnešnom nedostatku peňazí na lokálnu kultúru (tu bol možno tiež pes zakopaný) inej cesty niet.
GORAZD BALEJÍK
Foto Ondřej Smolka
PS: Pozn. red.: usporiadateľ sa nestotožňuje s obsahom textu, kritiku nepovažuje za objektívnu. Keďže niekedy je lepšie raz vidieť ako dvakrát čítať, na dokreslenie atmosféry festivalu pridávame sériu fotografií z koncertov VŠ 2019.
JCM - Clem Clempson a Marc Clarke
Jožo Barina - The Meditating Four
Karel Prokeš, Pavol Hammel, Jaromír Kratochvíl a Milan Tesař - Krst albumu
Pavol Hammel
SBB Jozef Skrzek
The Players s Jožom Barinom
The Primitives Group
The Primitives Group
Vanesa Harbek
Sir Oliver Mally a Peter Schneider
Blues Junkers
Big Gilson
Peter Lipa
Lipa Andršt Blues Band
Valašský Špalíček 2019