Adam Mészáros vyštudoval medzinárodné vzťahy, pracuje v oblasti marketingu a vo svojej umeleckej podobe je naplno ponorený do vytvárania a prepájania rôznych elektronických štruktúr. V projekte nazvanom Absorver.
Hneď na začiatok treba povedať, že Adam začínal ako gitarista, z ktorého sa postupne stával producent. Pozornosť najprv prejavil o metalovú hudbu, keď bez kapely hľadal tie správne vyjadrovacie prostriedky. Limitovaný týmto nástrojom sa začal zaujímať o rozličné softvéry na tvorbu zvukov, ktoré už vedel v rámci tvorenia skladby spájať. Otvorili sa mu tým nové obzory: „Od momentu, kedy som si uvedomil, že nechcem hudbu len hrať, ale produkovať, som hľadal spôsoby, ako rozšíriť svoju paletu. Neplánoval som byť gitaristom, alebo hrať v kapele. Gitara splnila svoj účel v tom, že ma naučila lepšie rozumieť hudbe. Lákali ma však neobmedzené možnosti zvukovej syntézy a experimentovanie. Nepovedal by som ale, že som ju úplne vymenil. Gitara je stále súčasťou môjho štúdia aj procesu, avšak je pravda, že do finálnych zvukových plôch sa málokedy dostane. Často však práve pri hraní na odpojenej elektrickej gitare natrafím na zaujímavý motív, ktorý následne rozpracujem na syntetizátore, alebo tú gitaru aj nahrám no následne zdeformujem natoľko, že to ako gitaru len ťažko identifikovať. Podobne pracujem aj s rôznymi samplami. Nie je to len o syntetizátoroch, aj keď tie sú veľmi dôležité pre inšpiráciu.“
Začalo sa obdobie experimentovania a digitálne nahrané albumy „Attribution“ a „Obstinate Light“ boli začiatkom tejto cesty: „Z môjho pohľadu sú veľmi podobné. Vznikli v rovnakej etape môjho experimentovania. Rozdiel je napr. v tom, že Obstinate Light vzniklo takmer celé len na jednom syntetizátore (OP-1) za veľmi krátky čas, zatiaľ čo Attribution bola viac softwarová záležitosť a pomerne dlho som riešil detaily. Obe sú však silno abstraktné, sčasti improvizované a následne dotvorené do určitého konceptu.“
Mnohé nápady v ňom dozrievali, až ho dokázal uchopiť a pretlmočil v ňom svoje skladateľské ambície. Spôsob, akým Adam rozmýšľa, zaujal Vladimíra Juščáka, ktorý prevádzkuje nezávislý hudobný label Mai Lei Bel v rakúskom Kittsee, zameraný na vinylové nahrávky. Na čom je založená ich spolupráca, odpovedal mladý hudobník: „Myslím, že na vzájomnej dôvere, že to obaja myslíme vážne. Vlado so svojou úprimnou podporou pre umelcov, ku ktorým si našiel cestu a verí im a ja zas so svojou tvorbou a ambíciou dostať svoju hudbu von, k ľuďom. Stotožňujem sa s filozofiou labelu a to je pre mňa dôležité. Obom nám záleží na tom, aby mali umelci priestor sa vyjadriť, bez ohľadu na to, či už majú nejakú základňu fanúšikov, alebo nie.“
Vydavateľstvo sa orientuje na viacero alternatívnych aj elektronických žánrov, a popri techno music razí cestu aj k ambientu. Adam sa ako Absorver zameral práve na tú symbiózu zádumčivého – poslucháčskeho a energického – tanečného. Na záver sa ešte stotožnil s tým, že hudba ako najabstraktnejšia forma umenia, má vyjadriť, či aspoň naznačiť umelcove pocity. Hlavnú tému a koncept nahrávky predstavil týmito slovami: „Kolobeh. Akýsi začarovaný kruh pocitov. Človek túži po neznámom, aby sa vymanil zo stereotypu, no keď sa tam ocitne, onedlho cíti, že potrebuje niečo familiárne, určitú istotu. Po návrate sa teší, že je tam, kde všetko pozná, no o chvíľu ho začnú iritovať tie isté veci, kvôli ktorým potreboval odísť. Pri tvorbe som si predstavoval, ako niekto opustí civilizáciu smerom na sever, do zamrznutých opustených končín. Nehostinnosť prostredia a osamelosť ho prinútia vrátiť sa späť, no krátko na to sa ide znovu zblázniť z ruchu a chaosu civilizácie. Preto aj ten vizuál lode na zamrznutom mori. Jednotlivé časti EP reprezentujú etapy tohto kolobehu.“
DANIEL HEVIER ml.