Universal
* * * ½
Ben Harper je jeden z muzikantov, ktorý síce dobre vie, že existuje niečo ako štýly, žánre a hudobné šuplíky, ale rovnako dobre vie, že práve jeho sa až tak veľmi netýkajú a bravúrne, s neuveriteľnou rozkošou surfuje v najrozmanitejších štýlových vodách. To, že od malička vyrastal s akustickou gitarou a na prevažne folkovom mlieku, je zrejmé od začiatku jeho muzikantskej kariéry a aj z väčšiny jeho nahrávok. Na Harperových albumoch však nachádzame rovnako presvedčivé stopy blues, elektrifikovaného folkrocku, reggae, gospelu či soulu, takže je jasné, že štýlovým asketizmom Ben Harper naozaj netrpí.
Na zatiaľ poslednom albume, príznačne nazvaným Chilhood Home sa však širokým oblúkom a tým najpresvedčivejším spôsobom vrátil k svojim muzikantským, ale zároveň aj rodinným koreňom, keď so svojom matkou Ellen nahrali pôsobivý set desiatich piesní, hold akustickej folkovej hudbe v tej najrýdzejšej podobe. Na rozdiel od Bena je Ellen skladateľsky aj spevácky oveľa zreteľnejšie ukotvená v tradičnej americkej folk & country hudbe (čo najviac cítiť v countryových „cajdákoch“ City of Dreams a Altar of Love), na druhej strane jej bendžo pôsobí veľmi sviežo a v pravej chvíli odpichne album práve vtedy, keď už poslucháč začína mať country valčíkov tak akurát. To je asi aj moja jediná výhrada k albumu – ak by na ňom bolo viac skladieb ako „odpichovka“ A House Is A Home alebo pôsobivý hmynus How Could We Not Believe, určite by mu to len prospelo.
Miloš Janoušek