Benefičné podujatie Dúha v srdci roztancovali Beáta Dubasová a Kristína

beata

 

Začiatok nového mesiaca, nedeľa 1. októbra 2023, sa stal dňom konania v poradí už 12-teho ročníka benefičného koncertu Dúha v srdci. Miesto konania krásny park Hurbanove sady.

Fantastické podujatie pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím z Trenčianskeho samosprávneho kraja sa uskutočnilo vďaka Centru sociálnych služieb Nové Mesto nad Váhom, Mestu Nové Mesto nad Váhom, Občianskemu združeniu Život s dúhou v srdci a Občianskemu združenie Milan Štefánik.

Ale prípravy sa začali už v sobotu na poludnie. Pripraviť koncert pod holým nebom nesie so sebou kopec roboty. Dobrovoľníci stavali ploty, upratovali priestor, pripravili stany a stoly. Ďalšie prípravy pokračovali hneď v nedeľu od rána. Všetko sa skladalo, lepilo. Vešali sa banery. Pripravovala sa aparatúra na pódiu. V jednom stane bude občerstvenie. V druhom šatňa pre účinkujúcich. V ďalšom  kreatívne dielne. Čo vás v nich čaká? Enkaustika. Maľovanie na tričká a textil. Maľovanie na sadrové odliatky aj tvár. Ku vstupu pripraviť farebné tričká pre pozvaných. Všetko pripravené? Slnko na oblohe. Tak môžeme pustiť hostí.

vostinar

 

Obliecť farebné tričká. Z pódia sa už prihovára Vlado Voštinár. Poznáte ho z televízie. Dnes nám neprišiel dávať otázky o povolaniach. Ani ponúknuť nové bývanie. Dnes má v ruke moderátorský mikrofón Dúhy v srdci. Prichádza s ním i prvý účinkujúci. Zumba Zoly. Čo to bude? Hudba, tanec. Horúce latino rytmi. Už viackrát prijal pozvanie na podujatia Milana Štefánika. „Nové Mesto nad Váhom som už druhý krát, a úplne že super atmosféra. Je to už viacerý krát a každý krát je to fantastická atmosféra.“ Na pódiu som sa k Zolymu pridala aj ja. „Inak obdarených“ sme vtiahli do víru tanca nielen s latino piesňami. Na rad prišli i slovenská, česká a maďarská. Temperament sa Zolymu nedá uprieť. Ladné pohyby. Kroky vpred. Kroky vzad. Pridáme ruky nad hlavu. Zatlieskame. Otočka a výskok. Energia sa rozprúdila a pod pódiom už neostalo ani miesto voľné. Veľa farebných tancujúcich tričiek. Páčilo sa vám to? „Dobre sme sa tu mali. Zabávali sa. Užívali sme si atmosféru. A je to príjemné.“ Tak si pridáme ešte jednu. Spoločné foto.

Hľadisko sa už tiež zaplnilo. Vlado Voštinár si berie mikrofón, aby všetkých privítal. „Ja som si tak zadal, že teda v tom svojom vnútri mám presvedčenie, že niekoľko benefičných podujatí v roku odmoderujem. Veľmi ma napĺňa ten výsledok, lebo tí ľudia pod pódiom sú extrémne vďační. “ Pozýva si k sebe i ďalších ľudí. Organizátora podujatia, Milana Štefánika, primátora mesta Nové Mesto nad Váhom Ing.  Františka Mašlonku, podpredsedu TSK, Jozefa Trstenského, vedúcu  oddelenia sociálnej pomoci TSK, Elenu Nekorancovú, Annu  Halinárovú, poslankyňu mesta Nové Mesto nad Váhom, Kvetoslavu Hejbalovú, predsedu Občianskeho združenia Život s dúhou v srdci,  Danielu Sekerovú, riaditeľku Centra sociálnych služieb, pani Miriam Mrázovú. Každí sa krátko prihovoril prítomným.

            Pred prvým hudobným hosťom je tu už 11 rok po sebe Jurko Kohútik z Centra sociálnych služieb Nové Mesto nad Váhom. Tento krát si pripravil báseň pre Vlada Voštinára. Jurko rád počúva hudbu a pozerá koncerty. Ako darček si dnes za svoju tvorbu odnáša nový mobilný telefón.

beata
 

            Pri pódiu je už pripravený prvý hudobný hosť. Kto to je dnes? Beáta Dubasová a skupina Panama. Slovenská pop diva. Na hudobnej scéne už takmer 40 rokov. O podujatí vedela už niekoľko rokov, ale nedarilo sa trafiť vhodný termín. No konečne sa podarilo. Svoj dnešný koncert odštartovala najväčším hitom. Za dverami mojej izby. Spev sa rozlieha priestorom. Pridávajú sa „inak obdarení“. Veď táto pieseň je Večná. „My ľudia, ktorí sme mali v živote šťastie, tak si musíme pomáhať. A ľudia, ktorí také šťastie nemajú, práve ktorí tu boli dnes, majú krásne srdce. Takže ja vždy podporujem takéto veci. A vždy sa teším a vždy vidím ako sa tešia a mám z toho ja potom dobrý pocit.“  Texty zo života mladých. Cháp ma. Nedá sa inak. Len tancovať a spievať. Veď idú Šumienky z Polomu. Vlado Voštinár by sa mohol pridať tiež pri piesni Muzikantské byty. V najbližšej relácii môže ponúknuť aj tie. Trocha nostalgie. Ten príbeh je preč. Náš pokračuje. Ďalšie hity. Sme také aké sme, Dievča z reklamy, Účesy. Na nebi je slnko, ale Beátka prosí: Vráť mi tie hviezdy. Vždy je Prvý a posledný. A dnes to platí o piesni. Dáme si repete. Za dverami mojej izby. Veľký potlesk. Darčeky od „inak obdarených“. Sami ich vyrábali. „Ďakujem krásne. Vážim si to nesmierne, lebo viem aké úsilie to stojí.“ A Beáta ich za to odmenila kopou fotiek a podpisovými kartami. To bolo radosti.

            Pred ďalším hudobným hosťom je čas predstaviť spoločnosť SPIG. Starajú sa o pohodlie ľudí s postihnutím. Kompenzačné pomôcky. Informácie o možnostiach ich získania. Za to im ďakujeme.

            Na pódium si Milan Štefánik pozýva Lucku Vráblovú – žiačku Základnej umeleckej školy v Starej Turej. Pod vedením riaditeľky Mgr. Miroslavy Lacovej namaľovala obraz ako motív koncertu Dúha v srdci. Kam dnes putuje? Do Centra sociálnych služieb v Novom Meste nad Váhom. Prevziať ho prichádza Miriam Mrázová.

kristina

 

            Na pódium vstupuje mladá krv. Speváčka Kristína. Súčasťou benefičného koncertu je už po niekoľký krát. S výzorom školáčky, úsmevom na tvári uvádza prvú pieseň. Oceán. Koleso piesní sa roztáča. Nad hlavami opäť farebné transparenty. V sieti ťa mám. Na bieleho koňa. Pre mnohých hostí je dnes Kristína best of. A pre ňu si to možno Napríklad ty. Texty spievajú spolu s ňou. „Tu je to vždycky ešte o niečo ako keby silnejšie v tom, že vidím tých ľudí, ktorí sú handicapovaní a majú obrovskú radosť, obrovské nadšenie.“ Tancujme a bavme sa. Nie Pri oltári. Ale pod stromami v parku. Váham, či to bude Navždy. A zabudli sme sa pozdraviť. Ahoj, ako sa máš? Teraz prichádzajú tie naj. Jabĺčko, Ta ne, Horehronie. Pridáva sa ľubozvučná fujara. Kristína si všíma aj to ako reagujú „inak obdarení“ na jej hudbu. „Oni neriešia. Oni sa úplne veľmi odviazane bavia. Úplne od samého začiatku povedia to, čo majú na srdci. Hneď vykričia to čo chcú vykričať. Čiže o to je to pre mňa také príjemné a ja milujem svoje koncerty.“ A ešte kým Kristína odíde z pódia, môžeme s ňou snívať tie Najkrajšie sny. Potlesk je takmer nekonečný. Darčeky a fotenie. „To je krásne, pretože viem, že na tom pracujú a že sa tešia, že mi to môžu dať. Verím tomu, že vkladajú do toho tú svoju lásku.“

beneficia
 

            Čas na odmeny. Pre koho. No pre „inak obdarených“. Za ich snahu pri vytváraní transparentov, mávadiel. Všetky sú úžasné. Ale je potrebné vybrať 5 naj. Tak poďme na to. Vlado s Milanom vyberajú tie naj. Odnesú si hlavné ceny. Ale ani ostatní neodídu naprázdno. Všetci, ktorí sa snažili a vyrobili transparent, či mávadlo, dostanú malú odmenu.

            Posledný hosť. Kto sa to pripravuje? Na pódium prichádzajú husličky. PUĽS. Poddukelský umelecký ľudový súbor. Ich umenie poznajú na celom svete. Prináša vokálno-hudobné a tanečné bohatstvo Rusínov. Tri jeho zložky – tanečná, spevácka i hudobná sa predviedli v tom najlepšom. Pestré kroje striedajú tie jednoduchšie. Maľované dievčatá. Švárni chlapci. Vykrúcajú sa. Vyskakujú do výšky. Povedali by ste, že až k nebu. Tak ľahúčko. Pre deti si pripravili pásmo piesní a tancov. „Takéto benefičné podujatia podporujeme preto, že pre týchto ľudí sa to oplatí robiť. Dávajú nám radosť. Vidieť v nich lásku, to nadšenie, a veľkú podporu.“  Zvučné hlasy sa rozliehajú. K tomu husle. Cimbal. Basa. Sme hrdí, že ich tu máme. Nakoniec si odnášajú tiež odmenu v podobe darčekov od detí. Veľký potlesk. „Sme radi, že sa im to páčilo a že sme ich mohli aj takýmto spôsobom potešiť.“

puls
 

            A čo teraz? Je tu koniec. Posledné fotky. Posledné objatia . A veľké ďakujem. Organizátorom. Ale nie len im. Ďakujem patrí i dobrovoľníkom, sponzorom, účinkujúcim. A hlavne „inak obdareným“. Veď podujatie bolo hlavne o nich. Lúčime sa slovami Kristíny: „Každý krát, keď som tu prišla, tak mám úplne rovnaký pocit a odchádzam s takým úžasom, že toto bola fakt pekná akcia.“  Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom a podporovateľom za pomoc.

           

 

Text: Júlia Platková

Foto: Milan Maršalka a Marek Vaco