Trinástka – pre veľa ľudí strašiak v podobe zlého znamenia. Pre organizátora benefičného koncertu Dúha v srdci, bola tento rok šťastím. V poradí už 13-ty ročník tohto podujatia sa konal v nedeľu 29. septembra 2024 v Novom meste nad Váhom. Pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím ho pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik v spolupráci s Centrom sociálnych služieb Nové Mesto nad Váhom, Mestom Nové Mesto nad Váhom, Občianskym združením Život s dúhou v srdci a Občianskym združením Ruky spoja ruky. Miesto konania tento krát boli krásne a zrekonštruované priestory bývalého kina, Spoločenský dom v Novom meste nad Váhom.
Nedeľa ráno a v sále spoločenského domu je už čulý ruch. Najprv treba všetko pripraviť. Kde sú stoly? A kde majú byť? Stoličky nemáme v sále. Rýchlo ich nájsť a rozmiestniť. Chalani, zaveste bannery. Dievčatá, pripraviť šatne pre účinkujúcich. Čo bude v stane na dvore. No kreatívne dielne. Čo tam návštevníci nájdu? Maľovanie na šiltovky, tričká a tašky, výrobu náhrdelníkov, maľovanie a vystrihovanie z farebných fólií. Dnu v spoločenskom dome sa môžete tešiť ešte na enkaustiku a maľovanie na sadrové odliatky. Je toho naozaj dosť na výber. Ešte treba ale veľa vecí spraviť, tak poďme ďalej. Tu bude priestor na občerstvenie. Vonku už rozvoniavajú pečené klobásy. Na pódiu aparatúra. Farebné tričká pre „inak obdarených“. Dokončiť zvukovky a ide sa na to.
Prvé farebné tričká v sále a z pódia sa prihovára Janka Hospodárová. Moderátorka a všetci ju poznáme aj ako veľkú milovníčku zvierat. „Keď vidím týchto ľudí, koľko málo im stačí na to, aby boli šťastní. Že ich poteší prítomnosť nejakej hviezdy. Že ich poteší to, keď sa na nich niekto usmeje, keď im niekto zamáva, keď sa s nimi niekto zhovára. Tak to je naozaj také inšpirujúce a možno by sme sa mohli od nich aj učiť.“ Hneď k nej prichádzajú aj tri športovo oblečené kočky. Čo to bude? Zumba s Denisou. Dievčatá pripravené roztancovať sálu lákavými latino rytmami. Poďte. Pridajte sa. Kroky jednoduchšie, aj zložitejšie. Veď nejde o to, urobiť ich perfektne, ale o to, aby ste sa bavili. Noha vpred, noha vzad. Ruky vbok a teraz nad hlavu.
Otočka a vrtíme sa. „Naozaj to má krásnu myšlienku a vidíme tých ľudí šťastných, takže preto chodíme tancovať.“ Ale čo to? Janka vedie na pódium posily. Troch statných junákov. Futbalisti s FK AS Trenčín: Matúš Sláviček, Amrin Djerlek, Luka Damjanovič sa prišli sami presvedčiť, ako to na takom podujatí vyzerá. Veď ich AS každoročne podporuje podujatie formou autobusovej dopravy pre „inak obdarených“. Za to im patrí veľká vďaka. Ak chcete autogram od týchto troch hráčov, stačí ísť do vstupnej haly. Radi vám podpíšu svoje podpiskarty. Po krátkom rozhovore si i oni skúsili tanečné kroky. To bola teda „iná káva“ ako kopať do lopty na ihrisku. Pridáme zopár tancov. Zatlieskať a poďme vpred. Teraz napravo. A rýchlo vľavo. Vyskočiť. Veľký potlesk. Zapotili sme sa riadne. „Aj nám to rozveselí deň. Je to skvelý pocit a hlavne, keď tie deti aj tí ľudia všetci sa zabávajú pri našom tanci a pri hudbe.“ Darčeky. Od „inak obdarených“ pre Denisu a jej dievčatá. Vyrábali ich sami a tak sú o to vzácnejšie.
Na pódium znova prichádza Janka. Ale nie je sama. Spolu s ňou prichádzajú i zástupca primátora Mesta Nové Mesto nad Váhom, Andrej Neuschl, podpredseda TSK Jozef Trstenský, vedúce oddelenia sociálnej pomoci TSK, Elena Nekorancová a Anna Halinárová, poslankyňa mesta Nové Mesto nad Váhom, Kvetoslava Hejbalová, riaditeľka Centrasociálnych služieb pani Miriam Mrázová, a nakoniec i organizátora, Milana Štefánika. Každý sa krátko prihovoril všetkým. Ešte niekto by sa chcel prihovoriť. Jurko Kohútik z Centra sociálnych služieb Nové Mesto nad Váhom už tradične napísal svoju krásnu báseň a predniesol ju všetkým.
Prvý hudobný hosť. Jeho vystúpenie bolo ohrozené, ale nakoniec prišiel. Síce v užšej zostave a s kratším repertoárom, ale pre nás aj tak vzácne. Desmod. Sedem násobný Zlatý slávik. Kuly so svojim charizmatickým hlasom. Ocenený viac krát OTO. Rock. Chlapci v čiernom. A máme tu aj zástupkyňu nežného pohlavia, i keď medzi chalanmi vyzerá tiež „drsne“. Vybrali si piesne, ktoré poznajú asi všetci, takže... spievať sa bude. Niekto ti to povie skôr než ja. V druhej piesni sa pridá i Mirka. Pár dní. „Je to taká šťastná, veselá akcia. Nám sa to páči. aj si zahráme, aj potešíme fanúšikov. Takže super.“ Možno aj chýbajúcim členom poslal Kuly ďalšiu z repertoáru. Chýbanie. Texty zo života. Väčšina o vzťahoch, láske. Dotýkajú sa všetkých srdiečok. Veď To nie je možné, byť dokonalý... ale dnešný koncert dokonalý je. Refrén si spevák a publikum rozdelilo priam ukážkovo. Zdá sa, že sú na sebe Závislý. Keď nám to tak pekne išlo spolu, dáme si ešte jednu, ktorú poznáte. Vyrobená pre mňa. A „inak obdarení“ obdarili Kulyho potleskom a darčekmi vyrobenými pre neho. „Je to veľmi milé. Pretože tie transparenty sú, by som povedal, že vždy iné, farebné. Možno aj preto to robíme, že nám dajú svoje výrobky, ktoré robia. Je to veselé.“
Krátka prestávka a na pódiu sa objavuje hneď niekoľko ľudí. Odkiaľ prišli a čo nám chcú povedať? Slova sa ujal Jakub Štefánik, aby predstavil spoločnosť SPIG. Že ich nepoznáte? Ich služby ste isto niektorí využili. Sú to ľudia, ktorí vám pomôžu zo získaním kompenzačných pomôcok a zariadení. Vydávajú i časopis, kam môžete prispieť svojimi príbehmi.
Na pódium prichádza v tejto chvíli talentovaný mladý maliar, Erik Scharbert. Pod vedením pani riaditeľky Základnej umeleckej školy v Starej Turej namaľoval obraz, ktorého motív zdobí aj vaše tričká. Obraz chce darovať do Centra sociálnych služieb a prevziať si ho prišla Miriam Mrázová.
Počas prestávky sa mohli ísť návštevníci občerstviť. Pripravené sú pre nich muffiny, croisanty, voda, cukríky, slané pečivo, pečené klobásy.
A už je tu ďalší hosť. Šoumeni ako sa patrí. Maduar. Stále mlado vyzerajúce duo bratov Matyinkovcov. Ani sa veriť nechce, že sú na hudobnej scéne už od roku 1986. V Čechách a na Slovensku odštartovali dancefloorovú vlnu, ktorá pohltila nielen generáciu 90tych rokov. „Keď si človek, alebo umelec pripomenie, alebo zúčastní sa akcie, ktorá má charitatívny charakter, teda pomôže aj tak ľuďom, ktorí nemali to šťastie, alebo sú tak trochu dá sa povedať handicapovaní, je veľmi príjemné sledovať, ako oni vnímajú potom tú hudbu.“ Do roku 2011 zaznamenali aj niekoľko úspechov. Môžu sa pochváliť titulmi Skupina roka, Strieborný slávik a tiež oceneniami za Skladbu roka, Videoklip roka a Album roka. V sále ihneď spôsobili ošiaľ. Začíname. Náš čas sa začína. Tak pre túto chvíľu ži, na ničom dnes nezáleží... bežia ďalšie a ďalšie hity. Do it, I Feel Good, Ramaya. „Ono je dobré nájsť si čas aj na veci, ktoré majú trochu iný zmysel a možno aj takú hlbšiu myšlienku . Tešíme sa, že môžeme byť toho súčasťou.“ Ale všetci čakajú na jednu extra. Dáme si ju? Jasné. Hafanana. Tak spievajme všetci a ruky hore. Aj keď texty nie sú v slovenčine, nikomu to nevadí. Spieva sa na plné hrdlo. One way ticket. Preveliký potlesk. Darčeky a spoločné foto. „Keď vidíme na tých transparentoch nápis že Maduar, tak mne osobne to pripomína rok 1994 až 5 a 6, keď sme chodili na prvé vystúpenia. Je to taká nostalgia spojená s vďakou, že si niekto dal tú námahu a urobil nám také niečo pekné. Je to vynikajúci pohľad z toho pódia do publika, keď to človek takto vidí.“ Takže, keď si to spočítame, je to neuveriteľných 30. rokov.
Čo keby sme teraz odmenili i „inak obdarených“. Za čo? No predsa za tie krásne transparenty a mávadlá. Sú perfektné. Farebné i čiernobiele. Väčšie i menšie. Máme z čoho vyberať. Dokonca bude ťažké vybrať ten naj. Krátka porada poroty a je vybrané. Hlavná cena a víťazný pohár odovzdaný. Ale nebojte sa. Všetci, ktorí sa snažili a vyrobili čo i len malý transparent, dostanú darček.
Na pódiu sa chystá niečo veľké. Kto vie, čo to je? Cimbal. A to znamená, že prichádzajú Cigánski diabli. Zmes originálnych virtuóznych skladieb s nezvyčajnými hudobnými kombináciami a dávkou nefalšovaného temperamentu. Vystupovali vo veľkých svetových koncertných sálach, ale pozvanie na benefičné podujatie pre ľudí s postihnutím nikdy neodmietnu. Primáš hraj. Sláčik behá po strunách a vyludzuje tóny etna, folklóru, cigánskej hudby. Začína sa bashavel. Čardáš dvoch sŕdc. Aj dnes tu máme vždy krásne upravenú Silviu Šarközi. Bez nej by to nebolo ono. Oči čornije hľadia na nás spoza violončela. „Keď vidíme, ako sa bavia na tej našej hudbe, je to jeden z najkrajších pocitov. Takú vďaku za to, čo robíme to považujeme a zmysel toho čo od malička sme cvičili a robili všetko pre to, aby sme sa presadili na tejto scéne a si to veľmi vážime, že sa im páči naša hudba.“ Pridáme kontrabas a už zneje Montyho čardáš. Dáme si aj slovenské. Zaspievate si s nami? Široká cestička, Pýtala sa mamička. A na záver Cigáni idú do neba. Úsmev Ernesta Šarközi je nákazlivý a preto je vidieť úsmev už na všetkých tvárach v sále. „Treba veľmi pomáhať ľuďom, ktorí nemali to šťastie, aby boli zdraví a našou povinnosťou je pomáhať a vyčariť im úsmev na tvári.“A s úsmevom odovzdávajú „inak obdarení“ darčeky poslednému dnešnému hudobnému hosťovi. Veľký aplauz.
Ak by ste chceli podpis aj od týchto skvelých hudobníkov, príďte si k pódiu. Začína sa autogramiáda s fotením. Záujem bol veľký.
Ako to ukončiť? Jednoduchým, ale všetko hovoriacim: Ďakujeme! Ďakujeme všetkým. Organizátorovi. Sponzorom. Účinkujúcim. Dobrovoľníkom. „inak obdareným“. Jednoducho všetkým. S Vami a pre Vás sa tieto podujatia oplatí robiť.
A na záver odkaz od Julky Bublavej a Anky Halinárovej: „Želám im úsmev v dnešný deň a celý ich život a každý ďalší deň, ktorý prežijú. A nielen im, nám všetkým želáme veľa, veľa úsmevov a nech máme Slovensko také, aby sme sa mohli všetci smiať, aby sme mohli byť všetci spokojní a šťastní!“
Text: Júlia Platková
Foto: Igor Frimmel, Milan Maršalka a Marek Vaco
Video: Andrej Budai