BLUE MICROPHONE MO-FI * Slúchadlá s vstavaným predzosilňovačom (test)

Pomerne ufónsky vyzerajúce slúchadlá Blue Microphone Mo-Fi v sebe kombinujú technológiu špeciálne vyvinutých meničov a vstavaného preampu, ktorý by mal spĺňať aj náročnejšie audiofilské kritériá. Nuž, čujme! Ale ešte predtým si povedzme niečo k ich konštrukcii a stvárneniu.

Dvojica meničov s membránami priemeru 50 mm má oválny tvar. Obkružujú ich hermeticky doliehajúce náušníky, zabezpečujúce maximum izolácie od vonkajšieho okolia. Manuálne nastaviteľná tuhosť priliehania doladí finálne pruženie a kopírovanie individuálneho tvaru hlavy užívateľa. Viacprvkové uchytenie (podobne ako je tomu u náprav moderných automobilov) je ďalším krokom ku komfortu nosenia. Vstavaná nabíjateľná batéria by mala zvládnuť nepretržitých 12 hodín prevádzky. Aj po jej vyplieskaní však slúchadlá fičia ďalej v konvenčnom móde, hoci s vyradenou funkciou slúchadlového predzosilňovača. Je fajn, že netreba hľadať „čudlík“ spínača – slúchadlá sa sami uvedú do prevádzky každým rozložením a rovnako tak aj vypnú po ich zložení. Vstavaný usiliteľ má tri pracovné módy – OFF, ON a ON+. V tom prvom, ako už jeho veľavravný názov napovedá, je preamp vypnutý a vy môžete využívať služby externej mašinky, čo som aj sproboval pri spriahnutí s noblesným Sennheiserom HDVD 800. V móde ON sa interný predzosilňovač aktivizuje a je pripravený podať plný výkon a priniesť vám neslýchané zvukové zážitky. Ak si na mušli pri termináli kábla prepnete na ON+, podvihne sa pásmo okolo 63 Hz (áno, tam sa hlási o slovo kopák) a celkové podanie basov získa na dôraze.

No a teraz konečne k posluchu. Doma sa mi čírou náhodou zišlo hneď štvoro slúchadiel, ale keďže som nebol oslovený na porovnávací test a jednotlivé recenzie som písal pre rôzne periodiká, berte to len ako fakt, vďaka ktorému vám môžem priniesť komplexnejšiu informáciu opretú o komparatívny výskum. Slúchadlové blues v podaní Blue Mo Fi nezačínalo vôbec zle: šupol som si tam škandinávskeho gitaristu Pedera af Ugglasa, publikujúceho u prestížneho audiofilského labelu Opus 3, konkrétne album Autumn Shuffle a započúval sa. Po slúchadlách za 1500 € vôbec nie zlé. Chvíľu som síce zápolil, než som si nastavil optimálne doľahnutie objektu testu na moje lopúchy a lebeňu, ale potom som už len zaujato počúval a tešil sa zo solídneho prednesu. Už v nastavení ON je podanie najhlbšieho pásma blízke plnokrvnosti. Ohraničenosť basov je zrejmá, iba v diletantsky menežovaných nahrávkach (zväčša domácej produkcie) možno pozorovať sklon k ich zlievaniu. Pri prepnutí na ON+ (počúval som starú nahrávku Gila Evansa s Milošom Davisom z roku 1959 a pomocný zdvih hlbokého pásma sa tu ukázal byť prínosným) sa basy zaguľatia a kde ich temer niet, získate aspoň ilúziu ich prítomnosti. Vzal som si ich aj na bicykel a hoci nie som ktovieaký hltač kilometrov a ani sa nevyžívam v terénnom krose, kde by hrozil zosuv slúchadiel z hlavy, všetko prebiehalo harmonicky a bezproblémovo. Na radostné juchanie v plenéri som si vzal kolekciu Straussových valčíkov v podaní Viedenských filharmonikov. Výborná gran casa a tympány, úžasne zrnitý malý bubienok a vôbec veľmi plasticky podaná celá skupina perkusií. Trocha tvrdšie sláčiky, ale o to entuziastickejšie plechy.

Ak vezmeme do úvahy, že tu máme čo činiť so slúchadlami za necelých 300 €, potom by som príliš nešpekuloval. Pridaná hodnota v podobe zabudovaného zosilňovača (mali ho aj AKG N90Q, ale tie sú cenovo niekde inde) im dáva spolu s chytrými vychytávkami a univerzálnym prednesom solídnu šancu osloviť vás, tak ako oslovili aj mňa.

ANDREJ TUROK