Majster Bruno Urban sa narodil roku 1968 v Trebišove. Vyrastal v Prešove a Košiciach, kde chodil na umeleckú priemyslovku. Vyštudoval reštaurátorstvo nástenných malieb a sgrafít. Ako gitarár je čistokrvný samouk, napriek tomu sa vďaka precíznosti svojej práce radí k najuznávanejším výrobcom elektrických gitár a basgitár na Slovensku. Gitarám sa profesionálne venuje od roku 1991. Podieľal sa na výrobe nástrojov značiek Nigar a Neuser, pričom stále tvoril aj svoje vlastné. Určitú dobu niesli logo UPG (Urban Pentor Guitars, neskôr Urban Professional Guitars), čo súviselo s partnerstvom a s s.r.o.-čkou, ktorú neskôr zrušili. Logo UPG vystriedala jednoduchšia a osobnejšia značka Urban.
Dedinka Nová stredisková
Keby ste si u Bruna chceli objednať výrobu nástroja, alebo by ste mu ten svoj chceli priniesť na servis, najskôr by ste sa dohodli na stretnutí v Devínskej Novej Vsi, na rovnakej adrese, kde pôsobí a býva aj jeho kolega Kamil Grebeň. (Okrem Kamilovej a Brunovej dielne v rodinnom dome na Opletalovej ulici má v Devínskej Novej Vsi svoje sídlo a výrobu aj najväčší slovenský producent akustických gitár, firma Dowina. Tam chodí pri väčších zákazkách vypomáhať aj Bruno Urban. Brunova zručnosť a detailný prístup sa v minulosti podpísali aj na elektrických gitarách Halabica, ktoré vznikali podľa špecifikácií a z exkluzívnych materiálov zadávateľa Otta Halabicu.) Na výrobe a dobrom mene Kamilových nástrojov sa Bruno podieľa už dlhé roky. Každý, kto má Kamilov nástroj a teší sa z toho, ako dobre vyzerá, môže za to byť vďačný aj Brunovi. Ten má totiž na starosti povrchovú úpravu Kamilových výrobkov.
Farby laky
O lakoch sme sa pred časom s Brunom porozprávali pre český Muzikus: Začínal s nitrolakom, skúšal politúry, dodnes používa vosky (i keď iba zriedkavo, na prianie zákazníka), ďalej polyuretany, akrylové laky, kyselinou tvrdnúce laky a hlavne polyester. Prednosťou polyesterových lakov je odolnosť, ale tiež menšia časová náročnosť. Nevýhodou nitrolaku je dlhé tvrdnutie. Hoci je nitrolak počas tejto doby pružný, po pol roku začína byť tvrdý až krehký. Skôr stráca lesk a na to, aby popraskal, stačí výraznejší výkyv teploty. Na druhej strane, ľahšie sa dá v domácich podmienkach vyleštiť. Niektorí výrobcovia sa zhodujú na tom, že pred aplikovaním povrchovej úpravy znejú ich nástroje lepšie, podľa Bruna Urbana však dodáva vytvrdnutý lak zvuku nástroja viacej ostrosti. Voskovaný nástroj, oproti tomu, hrá mäkšie, zamatovejšie až medovejšie. (Názory a skúsenosti jednotlivých výrobcov sa, samozrejme, môžu líšiť, a preto všetky uvedené informácie treba chápať ako subjektívny názor, ktorý najlepšie overí osobný test niektorej z Brunových gitár.) Všetky akustické vlastnosti nástroja vyplývajúce z povrchovej úpravy prirodzene „počujú“ i snímače. Povrchová úprava sa určitou mierou podieľa na elektrickom zvuku gitary, podobne ako má naň vplyv aj použité drevo.
Snímače a nepresnosti
V súčasnosti exkluzivitu Brunových gitár zvyšujú pôvodné, ručne vinuté snímače Urban. Snímače si vyrábal sám v časoch, kedy ešte hardvér a elektronika nástrojov neboli tak dostupné, k ich výrobe sa však dnes vrátil z iných dôvodov. „Všetky fabrické snímače sú vinuté veľmi presne na strojoch. Naopak, drôt ručne vyrábaných snímačov je vinutý nepravidelne. To sa prejaví na zvuku tak, že snímač má širšie spektrum a lepšiu dynamiku. Keďže už nie je problém nechať si poslať z Ameriky kvalitné profesionálne súčiastky, nastal čas vrátiť sa k ručnej výrobe.“ Ručne vinuté snímače používa Bruno hlavne na gitary. Na basgitarách sa osvedčili snímače spolu s aktívnou elektronikou od pána Šlapáka (Electrosonic SBS), na vývoji ktorej sa podieľal aj Kamil Grebeň.
Bruno je rád, ak má jeho gitara aj jeho snímače, ale pre ich voľbu nie je tým hlavným dôvodom výhodnejšia cena. Ručne vinutý snímač sa nedá vyrobiť lacnejšie, než koľko stojí napríklad Seymour Duncan. Cena jedného sa môže pohybovať okolo 130 €. Okrem transparentnejšieho a dynamickejšieho zvuku ručne vinutých snímačov sú však výhodou aj presné rozmery (magnety sú presne pod strunami). Takéto detaily, pri fabrických snímačoch osadených do zákazkových, ale nezriedka aj do sériovo vyrábaných gitár, často nesedia.
Technický pokrok a trendy
Vývoj elektrických gitár v posledných desaťročiach Bruno nevníma ako extra prelomový. „Chvíľu je niečo modernejšie, ale to podstatné sa stále točí dokola.“ Z hľadiska výrobcu je dôležité to, čo sa zákazníkovi páči a čo ho uspokojí.
Do svojej práce aplikoval nové technológie. Okrem iného využíva aj CNC frézy, čo mnoho hand-made puristov síce odsudzuje, ale Bruno uprednostňuje ich vyššiu presnosť a menšiu chybovosť. Aj po rokoch výroby sa stále učí. Mnoho výrobných procesov je vďaka novým pracovným postupom a technológiám efektívnejších, no hodiny práce strávené na jednom nástroji sa nijako extra neskracujú. „Skôr sa mi zdá, že to trvá dlhšie, výsledky sú však kvalitnejšie.“
Z nových patentov v poslednej dobe Bruna zaujali napríklad kobylky Evertune, ktoré udržiavajú gitaru naladenú permanentne a v každej polohe. Postrehol aj trend 7 a 8 strunových gitár, ale zároveň si všimol, že pre mnohých hráčov už silné snímače nie sú vždy to pravé orechové. „Ak chceme zrozumiteľnosť, nie sú na to najvhodnejšie snímače, na ktoré stačí priamo pripojiť reproduktor a už to hrá.“
Sexy krivky a telesné dutiny
Pri výrobe nástroja na objednávku sa Bruno riadi v prvom rade individuálnym želaním zákazníka. Jeho predstavy vzájomne konzultujú, aby sa zhodli na dizajne, ktorý je pre nástroj optimálny. Na svojich stránkach www.urbanguitars.com Bruno ponúka aj vlastný dizajn korpusu inšpirovaný nástrojmi PRS a Stratocaster. Pre tvrdšie štýly sa osvedčil model Paľo Chodelka, ale svoje tvary zákazníkom nevnucuje a po vzájomnej dohode sa dajú splniť akékoľvek individuálne tvarové a konštrukčné požiadavky. Gitaristi si najčastejšie prajú rôzne odvodeniny zo známych modelov značiek Gibson alebo Fender.
Bruno nemá svoj zvukový ideál gitary, je ale rád, keď je nástroj rýchly v odozve a netreba z neho tón dolovať. Gitara by mala byť aj pohodlná. S tým súvisí tiež hmotnosť nástroja. Kamil aj Bruno využívajú často korpusy s akustickými komorami, čo zvuku a jeho dynamike dodá aj trochu akustického charakteru. Ak je ale materiál na gitaru ťažký, ani dutiny tomu veľmi nepomôžu. Ak hráčovi záleží na hmotnosti, je dobré použiť ľahšie dreviny (jelša, ľahký mahagón...) a prípadne nástroj ešte odľahčiť dutinami. Lipu a topoľ, pokiaľ možno, na korpus nepoužíva, pretože to už môže byť na úkor sustainu. Na prednú dosku uprednostňuje javor, jaseň, prípadne africké dreviny. Plné gitary z ťažšieho materiálu môžu vytvoriť „kompresor efekt“. „Ich zvuk v kapele sa síce presadí, ale bude tenký.“
Menzúra a iné neresti
Problém hluchých tónov, tzv. vlkov, ktoré sa niekde nachádzajú skoro na každej gitare, podľa Bruna ovplyvňuje aj hlava, ale nechcel by robiť headless nástroje, lebo sa mu to nepáči. Čo sa týka menzúry (dĺžka aktívnej struny), Bruno používa už roky dimenziu 640 mm, čo je to rozmer na polceste medzi dvomi štandardmi, Les Paulom (624 mm) a Stratocastrom (648 mm). Podobný kompromis (635 mm) používa Paul Reed Smith, ale Bruno Urban má na menzúrach svojich 640 mm, aby bol iný. Rozmer nultého pražca používa podľa preferencií hráča 42 alebo 43 mm. Aj v tomto prípade je možnosť voľby jednou z výhod nástroja na zákazku. Z bizarných prianí zákazníkov, si okrem Kámasútry v podobe pozičných značiek na hmatníku, nespomína na žiadne. „Každé políčko iná poloha, a dva druhy perletí pre rozlíšenie muža a ženy, to bola robotička!“
MARTIN CHROBÁK
Foto: Anna Raitl, archív Bruna Urbana
