Indies Scope
****1/2
Kapely Zrní a Květy sú v českej, resp. moravskej muzike dobré značky. Aj meno režiséra a šéfa Květov Kyšperského má dobrý zvuk. Takže ak si všetci títo – a s nimi viacerí ďalší - niekde zahosťujú, bude to celkom iste stáť za pozornosť. Cermaque rodinné album (Indies Scope 2014), kde sa hosťovanie odohralo, je v poradí už šiesty album pesničkára a básnika nepokojnej mysle Jakuba Čermáka, umeleckým menom Cermaque, a jeho kapely Cirkus Cermaque. Zaujímavý, dobrý, zvukovo pestrofarebný, nenudný album, poviem radšej popredku. Slniečkový nie, dodám ešte pre istotu.
„Práší se ze srdcí“ spieva o „popílku, který žene se trávou“ hneď v prvej z trinástich piesní Popílek, s krylovským nástupom, rachotiacim pochodovým bubienkom, svojskou otvorenou pražskou výslovnosťou, miestami ostravsky krátenou. Nejde ale iba o priamočiaru protestnú ekologickú agitku. Jakub Čermák, autor všetkých piesní, je básnikom aj v ekopolohe. Aj keď, teda, rozumie sa, iba čisto o ekológiu tu nejde. I v nasledujúcej, osobne ladenej piesni Končetina, kde to hrnie hutne až rapersky pri clivej harmonike a zadumanom klarinete zostáva poetický. Alebo v sugestívnej Sýkorke s divo pulzujúcim sprievodom a apokalyptickými revmi, či v opačne ladenej, nežne otcovskej Uspávanke pre Lucinku – „ať není žádná volba zbabělá, ať nejsi nikdy zcela dospělá...“. Práve v tej sa zapája výborné Zrní z Kladna. V miniatúre Sebastián spieva: „ Sebastiáne, je nebo není lepší nechat vztek pohřbít pod něhou...“ V Resumé 26 pri spomienke na deda a v zamyslení nad sebou samým, zase: „ nejde mi o život – a život nejde mi / sám fárám do prázdna pod černou oblohou..“, „jestli je člověk chybou, je chybou nejkrásnější..“ spieva zase v záverečnej Antoníne. Čermákove texty sa oplatí aj čítať. V buklete sú ručne písané, s čmáranicami, poznámkami i gramatickými chybami.
Čermák nie je spevák veľkého hlasu, je ale naliehavý, má dar zaujať a v spojení s veľmi priliehavým, zaujímavo a nápadito aranžovaným hudobným sprievodom ponúka na tomto albume veľmi silné zážitky. Predposledná pieseň Kokosovej suk, napríklad – „ pujdu a kde se země zatřese zkusím pevně stát...“. Na scéne som ho zatiaľ nezažil, počul som, že vraj vystupuje bosý, v nejakých tureckých gacoch, prostovlasý, v režnej halene... Čermák, profesiou režisér, iste vie, že na scéne sa ráta nielen čo, ale aj ako. Na rodinnom albume mu to však veľmi pristane aj bez akýchkoľvek pódiových rekvizít.
Gaco Novomesský