Trenčianska undergroundová kapela CHVM vznikla v roku 1980. Svoju svojbytnú hudbu tvorí a vydáva už 40 rokov na vlastnej značke Fukkavica records. Chceme vás inšpirovať k nahliadnutiu do sveta tejto živorodej časti nezávislej hudobnej scény. Otázky Ľubošovi Dzúrikovi – lídrovi kapely CHVM, položila Gudrun, speváčka z Ľahkej Múzy, ich dlhoročná hudobná priateľka.
Pred 40. rokmi ste založili kapelu, ktorá sa hneď prvým vystúpením v 1981 ešte pod názvom The We zapísala do pozornosti. Čo vás k tomu podnietilo?
Ako spolužiaci tretieho ročníka miestneho gymnázia, sme boli dobrá partia a mali sme radi dobrú hudbu. Premlel sa okolo nás rock, disko, new wave aj punková vlna. Vždy som túžil hrať v kapele, ale horšie to bolo s ovládaním nástrojov. Jediný skutočný hudobník medzi nami bol JéBé (Julo Berith, gitarista), ktorý nás ostatných potom všetko naučil a o rok sme vyliezli z pivnice mojich rodičov. Hard rock sme neboli schopní zahrať a tak sme zvolili jednoduchší punk. Očarili nás vtedy britský The Stranglers. Naše prvé vystúpenie malo až taký „úspech“, že politický pracovník nám po druhej piesni vypol elektrický prúd. Ráno sme stáli nastúpení u súdruha riaditeľa a ten nám oznámil, že nezmaturujeme. Vcelku dobrý výsledok na prvý koncert.
Etablovali ste sa v Čechách a spolupracovali s Jazzovou sekciou. V tej dobe bol každý koncert neistý z dôvodu, či tam namiesto aparatúry a priaznivcov nebudú páni z ŠTB, ktorí spájali politiku a umenie v jednu „protištátnu“ činnosť. Zažili ste aj vy niečo takéto?
Od roku 1982 sme sa ocitli v Bratislave a tam sa to naozaj začalo. Hrávali sme na večeroch Jazzovej sekcie v klube Primaf presne pod Bratislavským hradom. Tam sme už boli pod drobnohľadom ŠTB ako známa firma. Prvý koncert v Čechách sa sme mali hrať v roku 1985 v okolí Olomouca s MCH Bandom. Nakoniec ho ŠTB rozprášila ešte pred začiatkom. Takých koncertov potom bolo ešte asi desať, kde sme si vôbec nezahrali, len dobre pocestovali. Ale nesmierne nás to bavilo takto sa pohybovať na hrane, nevedeli sme nikdy, či nás za koncert na druhý deň nevylúčia zo školy alebo nevyhodia z práce. A písali sme stále tvrdšie dvojzmyselnė texty, ktoré nastavovali zrkadlo vtedajšiemu zriadeniu.
Zoznámili sme sa v Bratislave okolo roku 1984 a o rok neskôr sme spolu koncertovali v klube Primaf, kde som s vami spievala. Ako vám doba štúdia na VŠ pomohla ďalej vo vašej tvorbe, či kontaktoch?
V Bratislave sa motala po koncertoch kopa ľudí, spoznali sme sa dobre s Mikolášom Chadimom. On doviezol do Primafu kopu nahrávok českých zakázaných skupín Plastic People of the Universe, Jasnú Páku, Máma Bubo. S Mikolášom dodnes spolupracujeme, hrá nám na saxofón aj na novom albume. Na jeho podnet som založil v roku 1985 nezávislé vydavateľstvo Fukkavica records, ktoré funguje dodnes.
V 88-mom ste hrali na Rocklete, v 89-tom na pražskom Rockfeste. Čo vám k tomu pomohlo?
Čo sa týka Rockletu, to bol projekt, kde asi 600 skupín poslalo kazety s nahrávkou a vybrali dvanásť kapiel. Potom každá kapela nahrala jednu pieseň, ktorá vyšla na vinyle s názvom Rocklet 88 .To bolo prvý a posledný krát, čo nám niekto niečo oficiálne vydal. V prípade Rockfestu 89 v Prahe v tom mal prsty Agnes Snopko. Vystúpili tam vtedy všetky zásadné české ķapely a zo Slovenska Bez ladu a skladu, Zóna A, Dežo Ursiny, Dodo Šošoka, Marián Varga, Vidiek a Chór vážskych muzikantov. Záznam z tohto nášho koncertu vyjde na pripravovanom USB k 40 výročiu CHVM.
Roku 1989, tesne pred revolúciou, sa natočil pre Triangel videoklip k vašej skladbe „Chamelón“, ktorý ste ale v premiére nevideli. Črtala sa pred vami zaujímavá hudobná kariéra, ale nakoniec bolo všetko inak...
Do Trianglu sme natočili na tú dobu vcelku bláznivé video. Premiéra sa konala počas Nežnej revolúcie a keďže akurát v TV dávali prenos z Václavského námestia, tak sme ten klip uvideli až o päť rokov. Pustil nám ho Michal Kaščák. Po revolúcii sme začali súkromne podnikať a kapela išla asi na tri roky koncertne bokom. Celú tú našu snahu dokončili naši priatelia Bez ladu a skladu, ktorí po nás ten Trenčín, mesto alternatívnej hudby, reprezentovali.
Vaša značka Fukkavica records je veľmi produktívna. Okrem albumov CHVM dostali jej prostredníctvom podporu aj ďalšie kapely a taktiež ma zaujalo Vaše internetové „Trenčianske bublanie“ pre české rádio Dráťák (www.dratak.cz).
Fukkavica records mala na začiatku funkciu mapovať trenčiansku alternatívnu scénu. Potom sme pribrali aj ďalšie slovenské kapely. Pribudla nórska a belgická nezávislá scéna. Kazety sme nahrávali doma s mojou Katkou a opatrili sme ich pútavými obalmi z prehistorickej kopírky. Dnes Fukkavica funguje ako dvorné vydavateľstvo našej kapely. Vydali a rozdali sme 2000 kníh a 20 000 cédečiek. Trenčianske bublanie bol 27 dielny seriál rozhovorov s hlavne trenčianskymi ķapelami, ktoré vysielalo undergroundové rádio Dráťák. Všetky diely sú na našom webe.
Málokto vie, že za zrodom Pohody stojíš aj ty a že ste hrali s CHVM na jej prvom ročníku roku 1997. Dnes má Pohoda 23 rokov a etablovala sa ako najúspešnejší festival na Slovensku (tento ročník sa žiaľ neuskutoční kvôli situácii ohľadne pandémie). Čo teba na Pohode stále baví?
Stáli sme pri zrode Pohody. Nielen s kapelou CHVM, ale pri prvých ročníkoch sme kamarátsky požičiavali kopírky a tlačiarne štábu a pomáhali sanovať finančné straty z prvého ročníka. Dodnes sme s našou geodetickou firmou partneri Pohody a dva týždne pred začiatkom vytyčujeme na letisku polohu všetkých objektov. Takisto firma gitaristu Juraja projektuje areál Pohody a zároveň zabezpečuje statiku všetkých stavieb. Sme hrdí na tento festival s úžasnou atmosférou. Michal Kaščák tvrdí že CHVM budovalo na začiatku svojej tvorby základy alternatívnej hudby a teraz každoročne buduje základy festivalu Pohoda. Mali sme tam tento rok hrať už desiaty krát. Snáď teda o rok.
S Pohodu súvisí aj oslava vašich 30 rokov na scéne v roku 2010, keď hlavným darčekom bolo, že ste si mohli zahrať s vašou obľúbenou skupinou The Stranglers. Zaujímalo by ma, ako to prebiehalo medzi Vami v zákulisí?
Miško Kaščák nám zabookoval do daru naše idoly The Stranglers. Hrali sme vo štvrtok večer len CHVM a The Stranglers. Toto bol pre nás neskutočný zážitok. Prvú pieseň, ktorú sme sa v kapele naučili hrať v roku 1980, bola pieseň „Hanging around“ práve od nich! Hrávame ju dodnes, len so slovenským textom. U nás sa volá „Hazardný hráč“. A počas koncertu sa k nám bez prípravy pripojil klávesák zo The Stranglers - Dave Greenfield a tú pieseň hral s nami. (Počas prípravy tohto článku Dave vo veku 71 rokov nečakane zomrel.) Celý koncert tiež vyjde na USB CHVM 40. Priznám sa, že v tú noc sme od vzrušenia a dojatia nemohli spať. Ten pocit keď v backstage pokecáš so svojimi idolmi a potom si zahráš spoločný koncert je neopísateľný. Doteraz mi naskakuje husia koža. Ešte raz vďaka za to Miško.
Za celú tu dobu ste nahrali 11 albumov. Posledným bolo v 2015 CD „Bordel“ a projekt „Modré auto – Déja Vu“. Predtým vyšlo DVD „30 rokov CHVM“ a ešte si sa pustil aj do písania kníh. V 2010-tom ste vydali „CHVM - Cesta od boľševika k nezávislosti“ a roku 2012 vyšiel „Underpunk“. Viem, že na spadnutie je už nová kniha „Jednohubky“ a zvažuješ aj vydanie fotoknihy zo svojich potuliek štvorkolkou.
Vydávame všetky veci v samizdate. Naše heslo je: copyleft. (Termín copyleft je slovnou hračkou, v anglickom slove copyright je slovo right (právo, pravý, vpravo) nahradené slovom left (ľavý, vľavo), čím sa naznačuje, že princíp copyleftu je istým spôsobom opakom princípu copyrightu.) Sme radi, keď sa naša hudba voľne šíri. Obe spomínané, už vydané knižky, sú o živote kapely CHVM o zážitkoch, príhodách, plné fotografií a textov. Dúfam, že tie ďalšie dve sa čoskoro podarí dokončiť. Tá so štvorkolkou sa bude volať „Kochance na štyroch kolesách“.
Tento rok máte 40 rokov na scéne. Pri tejto príležitosti vydávate nový album „Chliev“, na ktorom som v cover verzii naspievala opäť „Šialené Sanatórium“ ako B-Rabbit a vokály do ďalších troch skladieb. Taktiež bude k dispozícii USB kľúč plný vašej hudby a aj dokument CHVM 40 rokov. CD ste chceli pokrstiť na Pohode, ale tento plán zmarila vyššia moc. Povedz nám niečo o vašich plánoch do budúcnosti, aj keď v dobe, kedy píšeme tento rozhovor to vyzerá dosť nepredvídateľne...
10. októbra 2020 sa (dúfame) uskutoční výročný koncert CHVM 40 rokov. Vystúpia na ňom spriaznené kapely. Bez ladu a skladu, ŠMOX, Ľahká Múza, Captain slice, Sdružení rodičú a přátel ropy. Vo svojej hudobnej kariére sme dosiahli všetko po čom sme túžili. Hrali sme koncerty so všetkými českými a slovenskými ķapelami, ktoré sme mali radi. PPU, MCH Band, Ješte jsme se nedohodli, Už jsme doma, Garáž, Krásne nové stroje, E, Bez ladu a skladu, ŠMOX, Karpatské chrbáty , Slobodná Európa, Zóna A, Ex tip, Ľahká múza, Chiki liki Tu-a. Hrali sme krásne koncerty a undergroundové festivaly. Nemáme už žiadne ambície a podstatou nášho fungovania je dlhoročné priateľstvo. Želám si, aby to priateľstvo a zdravie vydržalo čo najdlhšie. Ostatné je nepodstatné.
foto Martin Dobias
GUDRUN, Ľahká Múza