- nar. 21.3.1982 v Košiciach
- po neúspešnom pokuse architektúru študovať ju začal úspešne maľovať
- Ježiš – nehrajúci člen kapely Pentagramček – ich spoľahlivý šofér, mama Kami, zlý fotograf, lenivý bedňák a zbytočný (bezpečnostný) manažér
- aktivista, tvrdohlavý don Quijote, múdry jak rádio, milovník slobody, nadšený bežkár a kolobežkár, vodák-diletant, hľadač zabudnutej histórie, slovenský všadebol, nezdravo sa stravujúci vegetarián, priaznivec folku a večný gitarista-začiatočník
Pre mňa najkľúčovejší album sveta vôbec. Ako 8-ročný som jeho kreslenému obalu síce nerozumel, ale bol veľmi efektný a tak detsky „omaľovánkový“. Napokon som si ho obľúbil ešte viac, ako Krylov prvý, ktorý som spoznal tesne pred revolúciou a ktorý mi spolu s ňou kompletne zmenil svet aj pohľad naň. Kvôli snahe porozumieť Krylovým textom som sa o mnohé dejinné udalosti zaujímal omnoho skôr, než by som o nich niekde vôbec začul a aj po 25. rokoch v tých naspamäť ovládaných textoch nájdem niečo nové. Viaceré z nich Kryl ani ako politické nemyslel. Aj to je asi dôvod, prečo tie texty tak opakovane trefne pasujú na rôzne aktuálne dianie.
Moje druhé stretnutie s folkom a prvá mne vyhovujúca speváčka. Myslím, že jediný interpret za celý môj doterajší život, pri ktorého spomenutí sa nikdy nikto nechytal. Dosť dlho mi trvalo, než som si potom zvykol na pôvodné verzie piesní Ruby Tuesday či Mr. Tambourine man. Usmievavá tvár, ktorej úsmev cítiť aj pri počúvaní, nezameniteľný krásny hlas, folková gitara a viac netreba. Optimistické a veselé.
Vlasta Třešňák: Zeměměřič atd.
Po Krylovej Rakovine ďalší album, na ktorom som nenašiel slabšie miesto. Fantastická poetika textov, charakteristický hlas a dokonale pochmúrna atmosféra obdobia normalizácie. Konzistentnosť medzi jednotlivými skladbami a prirodzené prechody z jednej do druhej, bez šokov, skokov a kontrastov robia pre mňa z albumu priam meditačnú hudbu a môže mi hrať dookola niekoľko stoviek kilometrov za volantom alebo od prvého dotyku o plátno až po dokončenie obrazu.
Pred pár dňami tomu boli tri roky, čo vôbec prvý krát zahralo zoskupenie Pentagramček a ja som sa, zhodou okolností, ani netušiac to vopred, stal jeho prvým oficiálnym bedňákom a vodičom. Len čo sa začal koncert a mladého, inak metalistického, publika sa dotkol Satan, v návale radostnej zloby rozmetalo inštalovanú výstavku ilustrácií publikácie „Úrazy a požiare pri elektrickom zváraní“ a na dobrovoľnom vstupnom sa vyzbieralo plných 34 (43?) centov. Bláznivé kostýmy, chytľavé detské melódie a recesistické texty oslavujúce pozitívny vplyv Satana na také primárne oblasti života, že aj pravovernému katolíkovi vyčaria úsmev na tvári a exorcista sa musí skloniť pred ich majstrovstvom totálneho rozkladu diabla. V priebehu troch rokov sa kapela rozrástla, mne sa ušli mnohé ďalšie oficiálne pridružené funkcie a som nesmierne šťastný, že som stále pri tom. Pri nich! Ľúbim ich, ako ich len ich Ježiš ľúbiť môže.
Toto už vyznie ako číre rodinkárstvo, no aj nebyť toho, že basák Kubo je môj brat, páčili by sa mi rovnako. Rock&roll v rýdzej podobe, švihnutý undergroundom a fantastická speváčka, ktorá so stoickým pokojom loví tóny tak samozrejme a akoby mimochodom, že by pri tom pokojne mohla napr. aj štrikovať. Coververzie vôbec nevadia, naopak, beatlesovku Eight days a week som si zamiloval až v ich podaní a kapelu Živé kvety som pre seba objavil vďaka, oproti originálu nemej zaujímavej verzii piesne Túlať sa ulicami. Samozrejmosťou sú aj vlastné skladby, ktoré medzi tie známe prevzaté nerušivo pasujú. Vlastne jediný bigbít v tomto mojom výbere.
Foto: Misenka Plantaznik