Čo počúva Števo Šanta

 

stevo_santa

 

Števo Šanta

- *1969, Poprad
- pesničkár, frontman kapely Ostrov, s ktorou vydal zatiaľ 4 autorské albumy (Po hladine, Prach, XXX a Luna)
- učiteľ hry na gitare
- recenzent a blogger

Foto Oliver Ondráš

 

 

1.Happyness - Weird Little Birthday (Bar/None Records, 2015): Debut londýnskeho tria, nápaditý a vtipný slacker rock, môj najobľúbenejší album uplynulej dekády. Pôvodná zostava sa už rozpadla, kapela existuje ďalej, vydala aj ďalšie albumy, aktuálne má von čerstvú novinku Floatr, ale ich prvotinu mám najradšej. Skladbu Leave The Party mám nastavenú ako zvonenie, takže ich vlastne počúvam denne.

 

 

 

2.Posledné decembrové dni - Boston Tapes (Different Records 2017): Decembrové dni som objavil až týmto albumom, hoci kapela existuje od deväťdesiatok a bolo to ako blesk z jasného neba, okamžitá láska. Prekvapilo ma, že kapela s takou vyzretou výpoveďou, aj keď trochu neučesaným soundom, čučí niekde v Bardejove mimo záujmu širšieho publika. Mňa ten album veľmi inšpiroval, leto 2017 som mal krásne aj vďaka nemu, a rád si ho púšťam aj dnes.

 

 

 

3. Angelo de Augustine - Tomb (Asthmatic Kitty Records, 2019): tretí album amerického pesničkára, labelového kolegu Sufjana Stevensa - môjho ďalšieho obľúbenca, ktorého trochu pripomína harmóniami, aranžmánmi i zádumčivými náladami. Má nádherný spevácky prejav, ktorý vie ísť do výšok, aké bývajú rezervované ženám. Mňa, majiteľa rozsahu 1 a pol oktávy, to samozrejme fascinuje a neviem sa toho vynapočúvať. 

 

 

 

4. Hovvdy - Cranberry (Double Double Whammy, 2018): druhý album texaského dua s hosťujúcou rytmickou sekciou. Downtempový indie folk rock vo vláčnych, zahmlených melanchóliách. Pôsobí to až zacyklene, nikam to neodbieha, tým pádom si to drží zvláštne napätie, hoci je to snivá hudba, ktorá sa zvykne označovať ako pillowcore, resp. bedroom pop. Ja si to ale najradšej púšťam pri upratovaní.

 

 

 

5. Corridor - Junior (Sub Pop, 2019): tretí album montrealskej štvorice, ktorým prešli do veľkého vydavateľstva. Nadupané spodky, repetitívne crunchové gitarové slučky a vokály v širokých, hypnotických plochách. To všetko vo francúzštine! Zaujímavo namiešaný melancholický rokenrol v rýchlostiach vhodných na diaľnicu.

 

Článok patrí k časopisu: