Nedávno vyšiel prvý tohtoročný a v celkovom poradí už 59. Nový Populár. Za štrnásť rokov svojej existencie časopis zaznamenáva dianie na domácej scéne a stáva sa tak postupne jej kronikou. K udalostiam a menám sa môžu vracať naši stáli čitatelia doma a v knižniciach a čitárňach aj tí príležitostní. Pri pohľade z istého odstupu sa dá povedať, že záznamy v tejto našej „hudobnej kronike“ nie sú poznamenané iba umeleckými trendmi.
Pred pár rokmi by sme povedali, že chvalabohu, malo by to tak byť. Hudba by mala reflektovať na všetko, čo sa okolo nás deje. Aj keď možno nie každá. Vo svojej rozmanitosti bude vždy existovať časť tvorcov, ktorí TO najlepšie zo seba dokážu dostať v izolovanom laboratóriu akademického prostredia. A tak to má byť, lebo paralelne s nimi „píšu“ do nej svoje záznamy aj hudobníci, ktorí reflektujú na dianie okolo seba - často nie len hudbou, ale aj svojimi postojmi a konaním v nehudobnej sfére. Obe tieto prostredia sa navzájom dopĺňajú a v obidvoch existujú autori priemerní, skvelí i slabší a nezávisle od toho aj ľahostajní, nevraživí alebo empatickí. Ak je niekto skvelý umelec, neznamená to zákonite, že jeho občiansky postoj bude vzorový (môže byť, ale nemusí). A to isté platí aj vice-versa.
Ešte pred dvomi rokmi sme žili vo svete, kedy sa hudobníci mohli svojou tvorbou apelovať na poslucháčov tak, aby ich prebudili z letargie, aby sme my sami neboli loďky, ktoré sa nechajú unášať prúdom, ale aby sme svoju plavbu aktívne riadili. Apelovať môžu samozrejme aj dnes, ale karty sa obrátili a dva roky už neovplyvňujeme dianie my, ale skôr ono nás. Sme svedkami toho, ako sa mení svet, jeho zažité pravidlá na ktoré nemáme dosah a môžeme sa k nim „len“ nejako postaviť. Postoj každého z nás je kamienkom v mozaike spoločnosti. Pozoruhodné je, koľko hudobníkov a milovníkov hudby, hlavne strednej a staršej generácie, stratilo pamäť a žije si v spomienkovom optimizme bojujúc komentármi na sociálnych sieťach svoj osobný zápas s abstraktnými svetovládnymi jaštermi, pričom obhajujú, alebo relativizujú skutočné zlo, zdroj chaosu a návrat v čase do dôb temna.
Áno, aj hudba má dve tváre. Jednou z nich je potreba predajnosti, ktorá nezriedka hraničí s duševnou prostitúciou (čo chodieva ruka v ruke s takýmito postojmi), no tá druhá - či skôr prvoradá a dúfam že hlavne v umeleckej obci prevládajúca - je bytostná potreba slobody. Nie proklamovaná, ale taká, ktorá si slobodu pre svoj život žiada rovnako naliehavo ako vzduch či vodu. Vďaka dobrej hudbe vieme rozprestrieť krídla, odraziť sa, letieť a vychutnávať si všetky krásy a šťastie, ktoré „možno nájsť aj v najväčších dobách temna, ak vieš prikázať svetlu svieť”, ako hovoril najväčší čarodejník Albus Dumbledore.
Na otázku „čo prináša Nový Populár“ by som rád odpovedal, že zadosťučinenie, inšpiráciu, informácie, povzbudenie, motiváciu a možno nádej, že aj to zlé, čo sa práve deje môže byť zárodkom niečoho lepšieho – prebudenia, uvedomenia si reality, spolupatričnosti, demaskovania klamstiev a klamárov. Držme si vzájomne palce, nedávajme šancu tým, čo nás chcú vzájomne rozoštvať, a nestrácajme optimizmus ani schopnosť urobiť si radosť.
Verím, že trochu radosti vám môže priniesť aj Nový Populár. Čo konkrétne nájdete v tomto čísle, to Vám vo videu povie bubeník a kapelník skupiny Feelme, ale aj majiteľ agentúry a organizátor Drumfestu Peter Bittner.
Obsah časopisu spolu s možnosťou prelistovať si jeho grafický náhľad nájdete na jeho webe, kde si nové vydanie môžete aj objednať stále za rovnakých 3,30€ ako v stánku, alebo predplatiť šesť čísel aj s CD prílohou a albumom na stiahnutie za 22€... A to sa oplatí! :-)
MARTIN CHROBÁK, šéfredaktor
Časopis z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.