Festival Viva Musica! sa aj v tomto roku niesol v preň typickom duchu: v kvalitnom marketingu zabalený, obsahovo širokospektrálny, plánovito nonkonformný, a decentne komerčný. Bol opäť plný odvážnych, sem-tam spoločensky polarizujúcich, nápadov, výbornej hudby, výborných interpretov, divokých koncertných priestorov a hudobných spojení. Tohto roku sa dúha tiahla od Korbena Dalasa v spojení so symfonickým orchestrom cez špičkovú opernú hviezdu, kontratenora, Xaviera Sabatu s úspešným Händlovým projektom, Mozartovu Čarovnú flautu vo formáte bábkového divadla, rozmarný Sen noci Svätojánskej podľa Mendelssona-Bartholdyho so Slovenskou filharmóniou a česko-slovenskými hercami, premietanie Upíra Nosferatu za živého sprievodu komorného orchestra s autorskou hudbou "Slnka" Šarišského, spojenia mladých slovenských operných hviezd do opernej exhibície, až po svetového huslistu Dalibora Karvaya v spojení s bratislavským orchestrom Quasars Ensemble vo vynikajúcej interpretácii modernej vážnej hudby. A práve tento koncert som si z tohtoročne ponuky vybral.
Dalibor Karvay je nefalšovaný slovenský husľový fenomén. Najprv zázračné dieťa, dnes vo veku iba necelých 30 rokov svetovo rešpektovaný husľový virtuóz. Hrá s najlepšími orchestrami na najvýznamnejších scénach sveta. Orchester Quasars Ensemble radím k interpretačne k tomu najzaujímavejšiemu, čo na Slovensku v posledných rokoch vzniklo. Založil ho mladý skladateľ, klavirista, dirigent a hudobný pedagóg Ivan Buffa. So svojim orchestrom sa húževnato a cielene venuje interpretácii a propagácii poslucháčsky náročnej modernej vážnej hudby. Záslužne tým vyplnil bezútešné prázdno, ktoré v tomto priestore na Slovensku vládlo. Orchester je mimoriadne aktívny, vydal viacero nahrávok, často koncertuje a darí sa mu výrazne etablovať na európskej hudobnej scéne. Koncert bol plný jemnej elegancie a hudobného šarmu. Škoda len, že z marketingových dôvodov prebehol v akusticky aj emočne nekompatibilnom priestore Starej tržnice. Jedinečný zvuk akustických nástrojov musel byť prihrievaný skresľujúcimi reproduktormi a nad hlavami hudobníkov trvalo hučalo nejaké elektrické zariadenie a prekrývalo tiché pasáže. V prvej časti orchester so sólistom Karvayom zahrali Waxmanovu úpravu kľúčových melódií z Bizetovej Carmen, Ravelovu "cigánsku" skladbu Tzigane, obe v aranžmáne Ivana Buffu a krásnu skladbu Alexandre Tansmana Septet. Po prestávke zahrali už bez Karvaya mimoriadne pekné Moyzesovo Divertimento op. 11 opäť v aranžmá Ivana Buffu a Hindemithovu Komornú hudbu č. 1, op. 24. Brilantný výber krásnej hudby v skvelej interpretácii. Mladšie dámske publikum živo reagovalo na tanečno-dirigentské kreácie Ivana Buffu za dirigentským pultíkom. Koncert mi urobil ozajstnú radosť.
Rado Tihlárik
