David je mimoriadne aktívny a zásobuje nás novinkami aj niekoľkokrát do roka. Pokiaľ to bude vyzerať tak, ako teraz, vôbec sa neurazím pretože mi jeho produkcia nijako nevadí a ani ma neotravuje, ba práve naopak.
Kollar sa ocitol v izolácii, tak ako my všetci, a domáce väzenie si spríjemňoval experimentovaním, ktoré zaznamenával. Teraz na ronroco. Je to strunový hudobný nástroj vychádzajúci z tradičného nástroja pochádzajúceho z juhoamerického Altiplana, ktorý sa volá charango. Ronroco má 5 zdvojených strún a základné ladenie je GCEAE, ale môže sa ladiť rôzne. Je o niečo väčšie ako charango a je basovejšie. Skrátka znie nádherne. David nám v desiatich impresiách predkladá akýsi akustický minimalizmus. V krátkych skladbičkách - reflexiách, reaguje na verše rusínskeho básnika Valerija Kupku (1962). Jeho verše sú intímne, reflektujúce osobný smútok, stretnutie s Bohom, spomienky na blízkych a rodný kraj a ťažký život v ňom. Pri počúvaní tejto hudby a čítaní veršov, ktoré sú prílohou CD, sa mi chtiac-nechtiac vyjavujú obrazy z knihy „Pomaľované vtáča“ od Kosinského. David Kollar je famózny skladateľ filmovej hudby, má nesmierny cit pre obraz, a tu nás presviedča, že aj pre slovo. Vystačí si sám, len poslednú skladbu pošle Erikovi Truffazovi, ktorý z nej spraví dôstojnú bodku. Číra nádhera!
CD2, „Crime on The Bunny“ je presným opakom. Agresívna kvílivá až fyzicky neúnosná hudba, umocňovaná jeho mentorom a častým spoluhráčom na bicie, Patom Mastelottom. David tu siahol aj po druhom jeho spolupracujúcom trubkárovi, Arve Henriksenovi. Toto CD je dôkazom toho, prečo je David Kollar akceptovaným hudobníkom aj mimo náš región a nahráva s niekým, ako je Steven Wilson! Po tejto smršti, ktorá je až akýmsi výkrikom a apelom na dianie okolo nás, nastane očista. Totálna. 52 minút 36 sekúnd znie zvuk prírody ktorou je obkolesené jeho „koronové“ väzenie. Dokonalé.
****1/2
JÁN GRAUS