Verím, že práve počúvam album roku a organizátori rôznych rebríčkov, kľudne si môžete toto zaznamenať ako moje hlasovanie. Je to nádherný temný album. Taký, ako je jeho obal s dielom mladého prešovského výtvarníka Martina Kudlu, na ktorom sa stretávajú tri dravce žijúce na jednej planéte. Dravce, ktoré sú také rozdielne a predsa majú niečo spoločné. Korisť. Lev, orol a človek. Každý má svoju predstavu o nej, má svoj svet, ktorý je len ilúziou.
A taká je aj hudba, ktorá sa valí z reproduktorov. Vzdušná ale zároveň zemitá, náladová, plná impresií, ale aj rytmická, ovplyvnená hudbou a zvukmi celého sveta. Kollar bravúrne maľuje tieto obrazy, priam ich súka z rukáva. Henriksen ich dotvára, dáva im konečný esprit. Hudobníci sa na koncerte navzájom ovplyvňujú, nechajú sa unášať náladou. Tu však David načrtol skladby a poslal ich na dotvorenie Arvemu, čo je ešte famóznejšie a dokresľuje to, ako sa obaja hudobníci naladili na spoločnú vlnu na pár spoločných koncertoch. Spojenie gitarových a elektronických zvukov sa skvelo doplňuje s trúbkou nórskeho kolegu. Dvanásť skladieb je krátkych, ale hutných a každá má samostatnú výpovednú hodnotu. Svojím prístupom ku skladaniu a celkovej nálade mi Kollar pripomína Jiřího Stivína v časoch jeho spolupráce s Pierrom Favrem. Nie je divu, že jeho hudba už sprevádza aj filmové obrázky. Pustite si napríklad Mirror Transformations, alebo úvodnú Night Navigator a pochopíte, čo mám na mysli. Inde zase Henriksen svojím spevom vytvára priam stredoveký chorál - Vision of Light. Takto by som mohol pokračovať o každej skladbe, ale to by som poslucháča obral o jeho predstavu o svete, ktorý hudobníci načrtli na albume.
Je to hudba, ktorá sa nedá zaškatuľkovať. Nie je to jazz, nie je to ambient ani čistá elektronika. Možno by niekto povedal, že moderná vážna hudba, ale ani to nie. No v každom prípade je to hudba súčasná, ovplyvnená stavom duše, možno pohľadom zúčastnených na svet, na to aký bol, je a aký by sme ho chceli mať. Toto CD treba počúvať sústredene, nedá sa pri ňom čítať, alebo variť. Je to svet Davida Kollara a Arve Henriksena, v ktorom sa ocitnete na 48 minút a zabudnete na ten náš.
*****
JÁN GRAUS