V roku 2008 si fenomenálny jazzový gitarista s francúzskymi koreňmi zavolal dvoch dlhoročných priateľov s nemenej zvučnými menami, prvým z nich bol rodák z amerického Baltimore, legendárny bubeník, člen siene slávy moderných bubeníkov a ten druhý bol charizmatický basák narodený v Paríži. Dean Brown, Dennis Chambers a Hadrien Feraud, alebo aj Groove Warriors - DBIII sa predstavili 9. apríla 2019 v breznianskom klube Bombura.
Od osemdesiatych rokov hrávate so špičkou jazzu či fussion, s osobnosťami ako Billy Cobham, Marcus Miller, Brecker Brothers, Victor Bailey, Joe Zawinull, aby som spomenul aspoň niektorých. Nahrali ste s nimi cez 200 albumov. Svoj prvý album pod vlastným menom vám vyšiel však až v roku 2001. Prečo?
To je dobrá otázka! Celé roky som vystupoval a nahrával svoju vlastnú hudbu, ale v 80. rokoch bolo ťažké podpísať zmluvu s vydavateľstvom, pretože trend sa priklonil skôr ku „contemporary“ alebo „smooth“ jazzu, teda štýlom dosť odlišným od fusion, kde som sa v tej či onej forme pohyboval ja. Firmy podľa mňa nechceli riskovať s nejakým novým umelcom a jeho „nervóznou“ hudbou. Zmenilo sa to, až keď ma oslovil Joachim Becker, producent a zakladateľ ESC Records v Nemecku.
Na Slovensko zavítate s triom DB III, kde je vašim stálym spoluhráčom svetoznámy bubeník Dennis Chambers (basisti sa menia). Môžete nám tento projekt predstaviť?
Od roku 2007 sme spoločne s Dennisom vystriedali už niekoľko verzií projektu DIII. Najprv to bolo s basistom a skvelým spevák Willom Lee. V tejto zostave sme realizovali nahrávku DBIII: Live At The Cotton Club. Potom sme absolvovali niekoľko zájazdov po Európe s úžasným Bobbym Sparksom na klávesoch. Na mojich dvoch posledných CD sa nachádzajú aj skladby, ktoré sme nahrali v tomto zložení počas turné. Aktuálne sme sa spojili s Hadrienom Feraudom, neskutočne talentovaným muzikantom, ktorý je podľa môjho názoru jedným z veľkých inovátorov elektrickej basgitary. Dennis a ja sme vždy kládli dôraz na rytmus a energiu a ani tento projekt nie je výnimkou. Náš koncertný repertoár sa skladá zo štýlovo rozličných kusov, spoločné však majú to, že sa všetci pri nich budeme cítiť dobre!
V roku 2016 vyšla zatiaľ vaša posledná nahrávka s čudesným názvom ROLAJAFUFU. Môžete nám prezradiť čo znamená? Plánujete nahrať aj druhý album s DB III (od poslednej nahrávky, záznamu koncertu v Japonsku, uplynulo už 10 rokov), alebo vás teraz živé hranie tak zamestnáva a baví, že na štúdio nemáte chuť?
Rock, Latin, Jazz, Funk, Fusion. Hadrien, Dennis a ja sme tiež fanúšikmi starého soulu a R&B hudby, takže aj tie si môžete pripísať k zoznamu. Rozmýšľame už aj o tom, že je načase spoločne navštíviť nahrávacie štúdio, takže zostaňte na príjme!
Čo sa týka voľby medzi štúdiom a živým hraním, mám rád oba spôsoby. Keby som si musel vybrať iba jeden spôsob realizácie, ten druhý by mi určite chýbal.
Okrem pravidelného hrania po celom svete vediete aj gitarové kurzy. Mladí muzikanti sú teraz celkom inde, ako keď ste sa učili hrať vy. V čom vidíte tie najmarkantnejšie rozdiely?
Najväčším rozdielom je internet, ktorý považujem za absolútne prospešný. Prial by som si ale, aby ľudia trávili na koncertoch aspoň toľko času, koľko trávia pri hudbe on-line.
Kto sú vaši žiaci?
Mám študentov z celého sveta. Veľmi dobre nám pri tom pomáha práve internet. Výučba prebieha prostredníctvom Skype a inštruktáží na webe. Medzi mojimi žiakmi je niekoľko profesionálnych gitaristov, ktorí sa snažia rozvíjať svoju hru a získať nové perspektívy tak, že sú na ňu ochotní nahliadať aj z iného uhla pohľadu. Učím aj zopár mladších hráčov, ktorí majú podľa mňa pred sebou žiarivú budúcnosť. Väčšina z nich všetkých má veľkú pracovnú etiku, čo je potešujúce.
Kde sa vám lepšie hrá, na festivaloch, alebo v kluboch?
Mám rád hranie na festivaloch, ale nie je nič lepšie ako hrať v malom „nadupanom“ klube. Je to intímne a bezprostredné. Aj festivaly majú svoju energiu, aj keď iného druhu. Ich výhodou je, že nám poskytujú možnosť predstaviť našu hudbu početnejšiemu publiku, ktoré ju predtým nepoznalo.
Na Slovensku máme veľa skvelých muzikantov hrajúcich jazz. Stretli ste sa už s niektorým?
Bohužiaľ, nie som si toho vedomý. Poznám veľa hudobníkov zo susedných krajín. Nie je vylúčené, že niekto z tých muzikantov, ktorých poznám má slovenský pôvod, ale ja som to o ňom, alebo o nej nevedel. Dúfajme, že to sa zmení, keď sa dostaneme do Brezna!
JÁN GRAUS, preklad MARTIN CHROBÁK