Hneď na začiatku si dovolím upozorniť, že tieto Dozvuky budú viac osobné, ako tie predchádzajúce. Osobné aj kvôli tomu, že si na základe osobných skúseností dovolím skloňovať zmysel na prvý pohľad v súčasnosti tak banálnej veci, akou je vydanie hudobného nosiča vlastných piesní. Vždy, keď totiž dozreje ich úroda špekulujem, ako na to…
Moje prvé CD malo to šťastie, že sa mu dostalo v čase 90tych rokov na žáner folku na Slovensku v celku príjemnej mediálnej podpory. Krachlo to však pri jeho vydaní a jeho distribúcii. Obdobne to bolo aj pri druhom CD, kde veľmi ochotný a príjemný producent, ktorý urobil svoju prácu na výbornú, dostal od celoslovenského distribútora košom. Mal som v šuflíku asi 40 nakrútených piesní, ale bol som spokojný. Už dávnejšie som odmietol svoju podobu „popularity“ za každú cenu a pokorne som tú situáciu prijal s tým, že folk či pesničkárstvo neopustím a že je pre mňa dôležité z iného pohľadu. Ono totiž je integrálnou súčasťou mňa.
Zatúžil som vložiť ten pocit slobody, ktorú mám pri tvorení a vystupovaní aj do spôsobu šírenia mojich piesní. Priznať tú neobmedzenosť, ktorá vami preteká pri tvorbe, to vedomie formálnej nedokonalosti, ale úprimnosti pri hľadaní správnych zvukov a tónov, pri artikuovaní obsahu slov, ktoré sa cez Vás dostávajú von a často sa len čudujete, ako sa to deje. Vtedy som sa rozhodol, že neurobím z mojich piesní tovar, ale ostanú tým, čím sú, a to darom. Darom, ktorý dostávam ja od Boha a ktorý prostredníctvom seba môžem a musím šíriť ďalej. A prostredníctvom živého vystúpenia môžem ten dar z očí do očí poskytnúť a ponúknuť niekomu, kto prejaví záujem a o kom vtedy viem, že je so mnou na jednej rovine uvažovania a cítenia, alebo že jednoducho má záujem dozvedieť sa o mne viac.
Rozhodol som sa vydávať si nosiče sám a za vlastné. Pesnička na takom nosiči nie je len kus olaminovaného vinylu či kremičitého čohosi na povrchu okrúhleho nosiča. Je to zážitok stretnutia, zdieľanie spoločných hodnôt a svetov.
Je v tom trochu amatérizmu, povedali by možno profesionálne vydavateľstvá. Ak vychádzame zo slova „amáre“, čo v hrubom preklade znamená „robené s láskou“, tak áno, je to ten najčistejší amatérizmus, amatérizmus lásky, ktorý tomu, čo robíte, dáva zmysel.
Iný zmysel a možno ten podstatnejší, často uzriete až s odstupom času a ostanete dojatý, keď vaše piesne a výpovede začne počúvať váš syn a keď sa Vás opýta, „ako si to myslel tato“. Že sa vaše piesne, vaše svedectvo doby, ktorú ako pesničkár zaznamenávate, stanú prostriedkom poznávania a iniciácie ďalšej generácie. Vtedy si uvedomíte, že nie je vo vašich rukách odhaliť zmysel toho, čo robíte v čase, kedy to robíte. A že vám to ani možno nie je dané zistiť. Podstatné je nezabúdať, že všetko, čo robíte, je svedectvom o sebe, dobe, v ktorej žijete a o hodnotách, ktoré vyznávate a že aj keď ste ten najväčší a najúspešnejší profesionál, vždy treba v sebe nachádzať a nechať zaznieť amatérizmus lásky.