Hneď na začiatok sa priznám, že hudba, ktorú produkujú títo mladí Sliačania, nie je práve moja „šialka kávy“, ako hovorí jedna slovenská celebrita. Bol som však na ich koncerte a odvtedy netrpezlivo čakám na toto CD. Kapela ho ponúkla na stiahnutie už v marci, ale nosič vychádza práve v týchto dňoch.
Nesklamal ma. Jedenásť skladieb s názvami ako „Aké to je, keď zavrieš oči“, „Zrkadlo“, „Diablova strana“ či „Zhasnú svetlá“ alebo „Prišli vlci“ vyjadrujú pocity kapely. Zvuk je kvalitný, povedal by som americký. Oravcove gitary tvrdé a Minar spieva ako o život. Ich hudba sa dá ťažko
k niečomu prirovnávať. Úvodná skladba mi pri treťom počutí svojou naliehavosťou a celkovým soundom pripomína ranných The Cure v ich najlepšej forme. Dokonca zaznie aj akási floydovka, na ktorú si ale poslucháč musí počkať. Inak je to ale presne to, čo priaznivci kapely očakávajú. Poctivý punk.
Priznám sa, že ich prvý album sa mi zlieval do jednej nekonečnej pesničky. Tu je to iné. Schéma je jasná, skladby ale nepostrádajú zapamätateľné riffy a melódie. Chlapci vyzreli a vyhrali sa aj s aranžami skladieb. Vidno, že majú už čo to za sebou. Iste k tomu prispelo aj kvalitnejšie štúdio a pohoda pri nahrávaní. Je jasné, že táto hudba potrebuje hlavne diváka a pódiovú prezentáciu, o to viac sa zase budem tešiť na koncert. Postavím sa niekde do rohu, aby som nevzbudzoval údiv ostatných, a nechám sa unášať energiou valiacou sa z pódia ako tsunami.
****
JÁN GRAUS