Prekvapení budú asi všetci, ktorí by od súčasného Grexabatu očakávali tradičný pesničkový „bigbít“. Album je ladený skôr v duchu progresívneho metalu. Nebol to koncepčný zámer, pretože, ako hovorí Marián Greksa, Grexabat je vždy o tom, akí ľudia tam hrajú a skladajú. Namiesto vopred vykonštruovanej fixnej predstavy ho ku výslednému štýlu hudby vedú okolnosti, nos na talenty a snaha vyberať progresívne mysliacich ľudí. Takým je aj gitarista Adam Mičinec. Na albume je počuť, že Adam za pár rokov od Gitariády (2010, 2. miesto v kategórii rocková gitara) urazil kus cesty napred, nie len ako inštrumentalista, ale aj skladateľ a aranžér. Celá nahrávka je postavená na gitarách a bicích. Nie je tu použitý jediný syntezátor. Pesničky sú vystavané dramaticky a na použitých harmonických postupoch aj vedení melódie je počuť, že ich komponoval niekto, kto sa môže oprieť o svoje vedomosti o hudbe a nie je závislý od používaných klišé. Bicie nahral do ôsmich pesničiek Boris Brna, o zvyšok sa na odporučenie Rolanda Grapowa postaral mladý nemecký bubeník Kevin Kott zo skupiny At Vance, ktorému je blízky štýl hry Mike Portnoya. Basgitaru obstaral Atila Béreš, kmeňový člen Grexabatu a kapelník vlastnej skupiny Družina. Texty sú pre speváka Mariána Grexu osobnou výpoveďou a zrkadlom posledných piatich rokov poznamenaných stratami aj nálezmi. Nečakajte od tohto dielka zábavu, ale kvalitnú hudbu s uveriteľnými textami a profesionálnymi výkonmi na európskej úrovni.
MARTIN CHROBÁK