Hrdza priniesla ďalší skvelý album. Svoju novú kapitolu začala písať príchodom speváčky Susan Jara v roku 2016, no hlasovú rozmanitosť nahrávky umocňujú ďalšie mená. Hrdzu stmeľuje a vedie Slavomír Gibarti, ktorého spev sa nesie v polovici albumových piesňach. Pripravte sa teda na poriadne spevavý album, nielen v rýchlych skákačkách a skandovačkách, ale aj v pomalých či baladických piesňach. To všetko v aranžmánoch gitarovej world music, vo vernosti motívom slovenského folklóru.
Aby toho nebolo málo, tak hneď v úvodnej „Horela ľipka“ refrén hutne podporuje spevácka skupina Šafolka. Dievčatá zo Šafolky vyrástli, ich prejav zmocnel a dodávajú úvodnej skladbe až magický nádych. Ak ste skladbu ešte nepočuli (v čase vydania jeden z trendov na YT v kategórii hudba), nečakajte známu melódiu. Živelnosť a atmosféra jánskych obradov posúva známy textový motív do rituálneho obrazu. Výsledok je skvelý, len je otázkou, či je toto naozaj správny a potrebný prístup k známemu folklórnemu materiálu. Predstavte si napríklad „Kopala studienku“, „Čierne oči“ alebo „Tota Heľpa“ v inom, protikladnom melodickom charaktere. Ak totiž Hrdza siahala po známej ľudovej piesni, tak rešpektovala melódiu, harmóniu a jej všeobecne známu štruktúru. Na druhej strane je však sympatické, že pri propagácii albumu Gibarti uviedol, že pieseň vlastne vznikla posunom durovej melódie záverečnej „Nebudem dobrý“ do molovej. „Horela ľipka“ je atmosféricky vydarená, vytvára až archaicko-živelne uchopený charakter albumu a obraz Hrdze, ktorý síce vyrazí dych, ale neboli sme naň celkom zvyknutí. Aj chvíľami sa zdalo, že novinka bude mať oproti pôvodnej tvorbe atmosférický posun. Keby skladba bola niekde vnútri albumu, boli by azda naštartované očakávania z úvodného kúsku iné a nedostavilo sa rozčarovanie pri druhej skladbe. Otázkou je však, či je dnes relevantné posudzovať celý charakter albumu podľa prvej skladby pri kapelách, ktorých tvorba tvorí a určuje trendy a poslucháč pristupuje k balíku skladieb skôr náhodne ako chronologicky, cez vystavanú dramaturgiu albumu.
>>> CD HRDZA a ďalšie novinky v CD shope za najlepšie ceny TU <<<
Vráťme sa k spevákom. Susan Jara má na albume len dve skladby a to éterický vokál v úvode a razantný part v hitovej ska úprave ľudovky „Beťar divka“. Ako som naznačil, prekvapením po skvelom až démonickom úvode albumu je druhá skladba – „V zakliatej hore“. Pieseň pripomína rannú Hrdzu so speváčkou Veronikou Rabada, má sladký folkpopový nádych, až rozprávkový text a neopočúvaný hlas Barbory Fackovej. Tretie číslo má minuloročná hitovka „Nie tvoja“. Rovnako ako v úvodnej aj tu dominuje hlas Gibartiho, šťavnatý a chutný refrén odspievala znova Barbora Facková a vokálom obohatila Martina Ťasková Kanošová, priestor tu našiel aj Štefan Štec. Štvrtá, „Čo mi je to mi je“, patrí znova inej hlasovej farbe, živelnému a aj rozmarného prejavu Lucie Gibarti. Luciin hlas si s Hrdzou spájame po mimoriadnom úspechu piesni „Slovensko moje, otčina moja“. A teraz, albumový poslucháč, zorientuj sa, ktorý hlas patrí Hrdze? Album začal vznikať ešte v roku 2019, nahrával a dával sa dohromady počas pandémie, čo ovplyvnilo pestrosť až premenlivosť výsledku: od nástrojov až po obsadenie, ktoré je viac hosťujúce ako stabilné. Sedem autorských piesní je od Slavomír Gibartiho, päť priamo vychádza z ľudových piesní od rešpektu materiálu až po melodické a charakterové posuny. Množstvo nástrojov nahral práve Gibarti. Za pozornosť okrem elektrickej a akustickej gitary stojí plné využitie strunových nástrojov v jednotlivých skladbách: domra, bouzouki, tzouras. Hrdza však nie je len gitarová muzika s bicími a prekusiami. Nástrojová exotickosť pokračuje dychovými nástrojmi: kawal, duduk, shawm. Potešilo by, keby sa im dostalo priestoru viac ako v jednej piesni. Energiu Hrdze vždy tvorili husle, tentokrát v podaní Dominka Maniaka od prvej až po poslednú skladbu. Rovnako prítomný, od sprievodu až po sóla je akordeón Mateja Palidraba, pričom neopomenieme ani cimbal Mykhayla Zakhariyu. Úvod a záver, dva protiklady spoločného koreňa, akýsi dramaturgický oblúk, ktorý začne dávať zmysel až po ďalšom vypočutí sprevádza Ľudová hudba Dzugasovci.
Aktuálna novinka prešovskej Hrdze mi nakoniec celá vošla pod nechty po viacerých vypočutiach. Partia okolo Slavomíra Gibartiho zase raz ukázala, že vedia robiť skvelý slovenský stredný prúd vo world music, ktorý zaujme aj za hranicami našej domoviny. Odporúčam.
****
Juraj Gonšor