Na Slovensku podľa oficiálneho portálu radia.sk existuje 103 rozhlasových staníc, medzi ktoré patria FM rádiá, a tiež internetové a satelitné vysielania. Nie všetky fungujú na celoštátnej úrovni a nachádzajú sa medzi nimi samozrejme tiež nadregionálne, regionálne a lokálne. Aj napriek skepticizmu, ktorý je s rádiom spájaný už od začiatku, sa rádio stále teší masovej obľube, no jeho rola sa počas jeho existencie menila. V roku 1894 po vynáleze rádia istý Lord Kelvin z Londýnskej kráľovskej spoločnosti prehlásil, že tento nezmyselný vynález nemá v modernom svete svoje miesto a nikdy sa nestane populárnym. Iba pre zaujímavosť, už o päť rokov neskôr vznikla prvá továreň na rádiá, a to práve v Londýne. Podobný skepticizmus nastal pri popularizácii televízie. Je pravdou, že televízne vysielanie zmenilo rádiá a posunulo ich do odlišnej pozície, no aj vďaka televízii začalo rádio viac dbať na hudobnú produkciu a v podstate podnietilo vznik profesionálnych formátov. Každopádne, štatistika, s ktorou prišla spoločnosť Median v roku 2012 tvrdí, že na našom území počúva rádio zhruba 4 108 000 ľudí. Ak ste si práve uvedomili, že nie ste fanúšik rádia, tak rozhodne patríte do menšiny.
Rádiový formát tvorí niekoľko súčastí. Zaradzujú sa medzi ne hudba, správy, verejné záležitosti, fíčre, verejné oznamy, reklamy, súťaže, pozvánky a džingle. Práve hudobná produkcia však definuje rádiové vysielanie a pôsobí pre poslucháča až identifikačne. U širšej verejnosti ide o nepriame tajomstvo, že najväčší hráči na trhu používajú tzv. profesionálny hudobný formát. V prípade vytvárania programovania formátu existujú dve základné možnosti:
- Intuitívne hudobné programovanie – hudobná produkcia je teda závislá od hudobného vkusu jedného človeka, resp. skupiny ľudí. V tomto prípade môže ísť o pracovníka rádia, prípadne o poslucháčov rádia, ktorí si sami vyberajú, čo chcú počuť. Najznámejší príklad sú asi hitparády a skladby na želanie.
- koncepcia hudobných skladieb je systematicky usporadúvaná na základe objektívnych faktorov, ktoré sú získané spracovaným prieskumom. Ide o sofistikovanú metodológiu, ktorú vyrába jednotlivec, resp. skupina pracovníkov. Robí sa to cez call-outy, kde sa analyzuje hudobný vkus pomocou veľkých skupín poslucháčov, ktorých úlohou je písomne, resp. pomocou elektronického zariadenia udávajú záujem o skladby. Okrem toho sú systematicky zostavované rotácie do premysleného systému skladieb, kde sa berie ohľad na dva základné parametre – popularitu a úroveň predaja.
O tom, ako sa profesionálny hudobný formát vytvára, sa nahlas nehovorí, pretože ho
v prevažnej miere vytvárajú súkromné spoločnosti, resp. analytici pozývaní zo zahraničia. Určite si dokážete predstaviť, že cena takej analýzy a výsledkov nie je zanedbateľná. Práve z tohto dôvodu zostáva pod rúškom tajomstva. Na našom území existujú rozhlasové stanice, ktoré majú profesionálny formát, no z celého počtu je drvivá väčšina, ktorá pracuje v intuitívnych rozmeroch. Nejde iba o otázku peňazí, no odborníci sa stavajú na obidve strany barikád a existuje hneď niekoľko argumentov, prečo programovať a prečo neprogramovať. Za všetky aspoň zopár:
1.NIE! – Profesionálny hudobný formát zabíja vplyv dramaturga na produkciu.
2.ÁNO! – Profesionálny hudobný formát pomáha analyzovať potreby poslucháča.
3.NIE! – Zabíja to ľudský rozmer a robí to z rádia iba priestor pre umiestňovanie reklamy.
4.ÁNO! – Pri kvalitnom formáte má aj reklama lepšie vyhliadky a pri lepších ziskoch si rádio vie dovoliť lepšiu produkciu do svojich hudobných knižníc.
5.NIE! – Sám poslucháč vie, čo chce počuť, preto sú intuitívne relácie nutné.
6.ÁNO! – Lepší formát dokáže lepšie podchytiť svoju poslucháčsku obec a vie upevniť pozíciu rádia na trhu (menšia pravdepodobnosť, že rádio skrachuje).
Kedysi sa neformátovali. Teraz sa formátujú. Prečo? Zájdime trochu do histórie, aby sme objasnili niekoľko zásadných období rádiovej produkcie, ktoré definovali jej cestu. Prvá zmienka o hudobnom programe v rádiovej produkcii bola v 20-tych rokoch, kedy v USA vznikol hudobný program s názvom Your Hit Parade. Presne tak! Toto je prvá zmienka dnes už známeho termínu hitparáda. Nešlo však o zoznam púšťaných skladieb, no fungovalo to tak, že diváci posielali poštou skladby, ktoré chcú počuť a rádiové orchestre a rádioví speváci interpretovali tieto skladby LIVE. Šlo o nákladnú aktivitu, ktorá si navyše vyžadovala, aby bolo pre toto vysielanie niekoľko rozhlasových staníc programovaných. Z pochopiteľného dôvodu museli všetky myslieť na to, že napr. v piatok o 17:00 sa hrá táto hitparáda.
V 30-tych rokoch malo 60 percent domácnosti rádio a 1,5 milióna Američanov malo rádio vo svojom vozidle. Hudba stále netvorila zásadnú časť produkcie. V tej dobe totiž vládli v rádiu prerozprávané rozhlasové hry a dnes by sa dalo povedať, telenovely. Veci sa začali hýbať po roku 1940, pretože masová popularizácia televízneho vysielania vykradla hercov a spevákov z rádií, a preto ich produkcia musela uvažovať o novej koncepcii. Celkom vhod prišla popularizácia platní a reprodukovanej hudby, ktorá podnietila vznik DJ-ov. Filozofia v rádiách sa začala meniť, no stále to neboli profesionálne formáty.
Pomaly sa schyľovalo k zmenám, no zásadne sa o to presadil Rock 'N Roll. Glenn Altschuler (umelecký kritik) tvrdí, že Rock 'N Roll resuscitoval rádiové vysielanie, ktoré prehrávalo boj s televíziou a jej rodinnou zábavou. Rádio dokázalo ponúknuť menej nákladný, a pre mladých ľudí omnoho zaujímavejší program – hudobné nahrávky. Mladí ľudia radšej sedeli v izbách a vyčkávali na nové hity, ktoré pre nich diskdžokeji vyberali. Tí sa stali rockovými hviezdami a udavačmi trendov, dostalo sa im minimálne podobnej slávy, ako hudobníkom. Popularizácia LP platní bola nesmierna. Pre ilustráciu, v roku 1954 bol celkový zisk pri predaji platní v USA na úrovni 213 miliónov dolárov a o päť rokov neskôr sa dostal na úroveň 613 miliónov.
Revolučne prvý profesionálny formát vytvoril Todd Storz v rádiu KXOK v Kansas city. Príbeh, ktorý predchádzal vzniku, sa stáva legendárnym. Todd sedel a popíjal v bare a po chvíli si všimol, že mladiství si v jukeboxe vyberajú stále rovnaké skladby, To ho inšpirovalo ku vzniku formátu, ktorý by počas dňa púšťal obmedzený počet skladieb dookola. Tak vznikol TOP 40. Vyberal najpočúvanejšie a najpredávanejšie skladby, ktoré koncipoval do systému 40 skladieb. Z TOP 40 následne vznikol dnes známy AC (Adult Contemporary, ktorý má dnes niekoľko podskupín ako Hot AC, Soft AC a podobne). V priebehu desaťročí sa experimentovalo s vytváraním formátov pre masy a špecifikované cieľové skupiny. Či už ste zástancom profesionálneho formátu, alebo jeho odporcom je na vás.
Tejto tematike sa však budeme ďalej venovať. Je správne nahradiť profesionálnych dramaturgov, ktorí dlhé roky pracujú a študujú problematiku? Je vhodné to nazvať intuíciou? Ak aj vás zaujíma téma hudobnej produkcie v rádiách, tak sledujte ďalšie číslo Nového Populáru, v ktorom budeme hľadať odpoveď na spomínané argumenty a otázky.
TOMÁŠ ILEČKO