IMT Smile, pojem desaťročia spätý s rádiovým úspechom. Dávno vyrástli z každoročného vydávania albumu, na novinky nechajú čakať, darí sa im v predaji nosičov, vo vypredávaní koncertov. Recenzia aktuálnej nahrávky je kvapkou v mori voči umelej chvále, voči miliónom zhliadnutí na internete a hitovosti v éteri. Fanúšikovská základňa je silná a veľká. IMT Smile nepotrebuje ísť do experimentov. Názov deklaruje očakávania.
Máme tu ďalší pohodový album s ledva tuctom piesní, v aranžmánoch, ktoré naplnia trojminútovú chytľavosť. Piesne idú hneď na vec s krátkymi niekoľkosekundovými predohrami. Spev Ivana Tásleraje poznávacím znamením kapely. Ujúkanie, výkriky, pazvuky, vzdychy a afekty zneli v začiatkoch IMT Smile zaujímavo, no v tomto Ivan dnes varí z vody. Čo funguje na koncerte a hecuje dav ľudí nemusí automaticky dobre pôsobiť na štúdiovej nahrávke. Jeho hlasové variácie na melódie či harmonický podklad sú skôr v neprospech piesní či inštrumentálnych pasáží.
Spolupráca Tásler / Krausz (hudba / text) je príznačná pre celý album, s výnimkou Kaliho rapovej hosťovačky a dueta so Szidi Tobias. Text pre Szidi napísal Peter Lipovský a väčšie klišé ako Podaj mi ruku, ktoré máme „zarezonované“ od Smatanovej, si zvoliť nemohol. Ešte koncom minulého storočia bolo meno Vlado Krausz malou textárskou nádejou pre stredný prúd. Aktuálne? Slovné protiklady známe už z hitu Kým stúpa dym (2003), textárska krížovka dlhých a krátkych slabík na tri tóny, predvídavé rýmy, ktoré dokáže doplniť aj žiak základnej školy.
Skladby sú, samozrejme, dlhšie ako povinná trojminútová jazda. Dobre sa počúvajú hlavne v inštrumentálnych záveroch. Žiadne svetoborné dohry, ale poctivý stredný prúd na prízvučných dobách, v ktorých by sa dalo nájsť niečo zaujímavejšie, pokým by sa zoskupenie dohodlo, kto a kde má vlastne sólo. Už základná zostava (bratia Táslerovci, Slávik, Kormaňák, Bartoník), vrství v piesňach viac nástrojov ako dokážu zahrať naživo a aj preto piesne znejú presýtene. Keď sa ku skupine pridajú ešte hostia s dychovou či sláčikovou zostavou, ide sa na hranu rockpopového veľmi kvalitného a výživného gulášu. OkremKalihoa Szidi, prispeli k ďalšej federatívnej spolupráci susední Chinaski.Naozaj, za hudobné podklady, zvlášť hammondy Mira Táslera, ale aj príspevok každého z hostí, treba album pochváliť.
Z diskografie stále nostalgicky svieti Valec a zjavne to tak ostane. Albumom potvrdili, že patria medzi popové kapely šmrncnuté rôznymi gitarovými žánrami, kde meno je predpoklad hitu. Ide o muzikantsky príjemný album, ktorý stojí a padá na Táslerovom speve. Žiadna revolúcia, či prekvapivý celok, ale v prvom rade archív hitov.
***
JURAJ GONŠOR