Sám som krvou východniar a tak sa hrdo hlásim k lavíne talentov, ktoré sa na Bratislavu od Prešova valia. Gitarové „power trio“ pod taktovkou Peciho Uhera (gitary a textúry) s Viliamom Cicoňom na base a Viliamom Stanekom, obsluhujúcim bicie a elektrické pady, sa z mesta, odkiaľ údajne pochádza (podľa východniarov) Matka Ježišova, hlási s albumom One and Zero. Deviatku skladieb zahajuje fjúžnová nakladačka s hosťujúcim Michaelom „Patches“ Stewartom. Ten tu už čo-to stihol ponahrávať aj s inými muzikantmi a vystúpil aj na Bratislavských jazzových dňoch. Pačes otvára dosku viacstopovým záznamom trumpetových akordov, vzápätí sa strhne smršť unison. Joy and Fear je pomalovka so želaným upokojením a poloskreslenými melodickými oblúkmi Peciho gitary. Kokaínová trojka White Drugs začína rozchorusovanými rozkladmi ako od Steva Khana, aby ich vzápätí vystriedal rockový riff, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani Metallica. Šaflujúca Cicinka by sa zasa hádam popačovala Mike Sternovi. Meditatívna Random Flight s ostinátnou figúrou basy má napriek drobným kostrbatostiam svoju náladu. Metličková Night Sky s úvodnou rozharmonizérovanou gitarou má patričný pokoj, azda len toho delaya mohlo byť menej. Bežiaci muž (The Running Man) je ďalším fjúžnovým kúskom (Džezrock, chlapi!) a dokrivená gitara je azda inšpirovaná Andrejom Šebanom (zvlášť z doby, keď aj on počúval Sterna viac než je zdravé). The Glacier Trilogy s mrazivými gitarovými plochami a tenorsaxofónom hosťujúceho Jána Kopčáka má tú správnu severskú náladu. V druhej polovici sa pridá štipka elektroniky a rozhodne by sa v tom nestratil ani Nils Petter Molvaer. Záverečná reminiscencia na introdukciu s čiernym americkým trubkárom ide po úvodných fúkaných kilách skôr na vec a je presne o sekundu dlhšia, než úvodný trek albumu. Nuž pozoruhodné dielko. Zdravý a životaschopný východný vietor pre všetkých tých, ktorí sa už dusia v zaprdenom popíku domáceho éteru, kde usilovne bzdia (žiaľ) aj mnohí východniari.
***1/2
ANDREJ TUROK