JAN FIC
Homunkulus
Indies Scope
****
Jan Fic v roku 2011 založil brniansku bluesovú kapelu The Weathermakers a do roku 2019 bol jej frontmanom. Bol tiež zakladateľom a kapelníkom parodickej ultra-trampskej kapely The Honzíci. Časom sa osamostatnil ako (nielen) bluesový pesničkár. Vydal tri albumy: „Město“ (2018), „Potom“ (2020) a najnovšie „Homunkulus“ (2023). V roku 2020 sa stal laureátom ceny „Za krásu slova“, ktorú každý rok udeľuje brnianske Rádio Proglas. Nie je len gitaristom, spevákom a autorom hudby a textov. V roku 2007 založil firmu Red Bird Instruments, ktorá vyrába vlastné originálne modely gitár a iných brnkacích hudobných nástrojov. Jan Fic, ako ich výrobca, je teda pri ich zrodení, vidí im „až do žalúdka“. A pohľad pod povrch a do hĺbky je príznačný aj pre jeho pesničky. Ich texty obstoja i ako básne.
Obrázok na čiernom obale albumu Homunkulus i na samotnom cédečku mi pripomína zatmenie mesiaca alebo znázornenie kolobehu života s temnotou na pozadí. Album je tiež temný, hudobne i textovo, zdá sa mi dokonca temnejší než jeho dvaja predchodcovia. Je to skôr dôverné poznanie mrazivej reality ako pesimizmus. Presne o tom je blues. Hrdinami pesničiek sú obyčajní ľudia boriaci sa so životnými ťažkosťami a niekedy žijúci na samom okraji spoločnosti. Jan Fic vypovie veľa i jemnými nuansami hlasu. Navyše otvára svoju dušu, často aj medzi riadkami. Občas prebleskne viera v budúcnosť: „věř mi že všechno bude dobrý / ruce rozbitý a srdce dokořán“ (Krabička na náboje).
Je to 34:52 min. bluesovej hudby, špinavej a neučesanej, s výraznými prímesami bluesrocku i folku. Producentmi sú tentoraz Radovan Kramář a Dušan Souček, ktorí nahradili producenta predošlých dvoch albumov Martina Evžena Kyšperského. Album „Homunkulus“ sa zaobišiel bez elektroniky, no drsný zvuk ostal.
Autorom všetkej hudby a textov na albume je Jan Fic. Predstavuje sa na ňom tiež ako spevák, hráč na akustickej, elektrickej, rezofonickej, cigar box a basovej gitare a prispel aj zvukmi rôzneho „haraburdia“. V pesničkách ďalej účinkujú Radovan Kramář (piano, organ, klavifón, akordeón) a Luboš Pecina (basová gitara, perkusie). V poslednej pesničke „Dlouhej stín“ spieva a recituje slovenská pesničkárka Ľubica Christophory a o hudobný sprievod sa stará už spomínaná kapela The Honzíci.
Hlavnou myšlienkou albumu „Homunkulus“ je to, že človek má v sebe pri narodení nekonečné množstvo osobností. Postupne niektoré z nich zomierajú, iné človek náročky zabije, aby mohli prežiť tie, ktoré sú pre neho dôležitejšie. Napokon mu ostane sila už len na jednu a keď zomrie tá, človek odíde s ňou. Jan Fic sa podľa vlastných slov snaží na tomto albume odhodiť všetko zbytočné a byť iba človekom. Homunkulus je (podľa predstáv alchymistov) umelo vytvorený človek. Album tak vyvoláva mnohé otázky. Čo je vlastne prirodzene ľudské? Sme od prírody skôr dobrí alebo zlí? Je v poriadku zabíjať vlastné osobnosti aj za cenu, že človek niekomu inému ublíži? A čo má na tomto svete vlastne význam? V každom prípade „je tvrdý si přiznat / jak věci jsou / že nejsme nijak výjimeční“ (Oddechnutí).
Ružena Šípková