Jana Bezek Trio tvoria klaviristka Jana Bezek, Wojciech Szwugler, hrajúci na kontrabase a Piotr Skrzyński na bicích. Jana je Slovenka, ktorá dlhé roky žila v Krakove, a názvom tohto inštrumentálneho jazzového albumu sa mu úprimne vyznáva. Cracow je nahratý v štúdiu RecPublica Lubrzi na západe Poľska, kde mala Jana k dispozícii okrem profesionálnych služieb a maximálneho komfortu aj nástroj Fazioli F228 grand piano, čo pri rozhodovaní určite zohralo úlohu. Od prvých tónov je jasné, že zvuk albumu je naozaj výborný. O mix a mastering sa postaral Tadeusz Mieczkowski, špičkový poľský zvukár, ktorý si umelcov vyberá a jeho práca je po ľudskej aj technickej stránke vždy veľmi kvalitná. Príjemným bonusom je aj obal, ktorý je kaligrafickým dielom akademického maliara Petra Kocáka.
Úvodné skladby Rex Lux a Kołysanka od Aniołow pochádzajú z trojkráľovej suity, a pôsobia veľmi introvertne, čo umocňuje dojem osobnej výpovede. Trust me, skladba nahratá na jedenkrát, vyjadruje atmosféru návratov z Krakova k milovanému človeku. Very Slow and Deep Blues je intímnou skladbou, ktorá znie tak „jarrettovsky“ a objavujú sa v nej priam snové melódie a harmónie na pomedzí vážnej a folklórom inšpirovanej hudby. Night Comes Every 90 Minutes je údajne inšpirovaná faktom, že tam hore na medzinárodnej vesmírnej stanici, ktorú Jana občas pozoruje zo záhrady, prichádza noc každých 90 minút. Jej úvod vo mne evokuje nočné hollywoodske scény z filmov šesťdesiatych či sedemdesiatych rokov. Spolu s myšlienkou 90 minútového nočného cyklu vo mne skladba vyvolala pocit miernej melanchólie. Najslávnejšou skladbou Jana Bezek Tria je Piosenka Krakowska, ku ktorej Janu inšpirovala životná príhoda, keď sa dozvedela o vážnej zdravotnej komplikácii svojho otca, práve vo chvíli keď neobvykle zvonil slávny krakovský zvon kaplnky kráľa Žigmunda, ktorý zvoní len vtedy, keď sa udeje niečo vážne. Jana o tejto skladbe hovorí, že nie je z tohto sveta. Po jej vypočutí a vychutnaní jej snovej atmosféry nemôžem nesúhlasiť. Skladba Modlitwa vo mne vyvolala „festivalový“ pocit v dobrom zmysle slova. Jej krásne klenutá téma pôsobí veľkolepým a slávnostným dojmom, akoby ponúkala východisko a nádej po pomerne smutných a trochu introvertne zádumčivých skladbách. Musím priznať, že túto skladbu som si z Bezekovej albumu obľúbil asi najviac. Ballada na Wschód (wschód – východ) je veľmi intímna, ako keby vyjadrovala smútok z lúčenia. Vytvára dôstojnú bodku za albumom, ktorý má ambíciu byť niečím viac, než len vyplnením priestoru na slovensko-poľskom jazzovom pomedzí. Na Slovensku máme o jeden nádherný jazzový album viac, za mňa palec hore!
****1/2
DUŠAN PAPP