V roku 1970, pred päťdesiatimi rokmi, vyšiel koncepčný album rockového muzikálu, ktorý poznačil svetové divadlo a film. Kontroverzne spracovaná náboženská téma v rockovom štýle bola najprv nahraná ako dvojalbum z obáv pred prijatím cirkví.
Muzikál muzikálov! Takto pateticky sa často popisuje „Jesus Christ Superstar“. Nečudo, vychádza z Knihy kníh – Biblie a z biblickej témy tém – posledných dní Ježiša Krista. Téma predurčená na zvýšenú pozornosť, veď anotačne sa zdôrazňuje rozprávačská optika cez zradcu, Judáša. Judáš síce otvára dej a priebežne doň vstupuje, no v takmer dvojhodinovej rockovej šou majú rovnako zásadné party postavy farizejov, Piláta či Márie Magdalény.
JCHS je v poradí „tretím“ muzikálom dvojice Andrew Loyd Weber / Tim Rice. Poradie muzikálov mieša prvé dielo „The Likes Of Us“, ktorý síce vzniklo v roku 1965, keď mal Webber 17 rokov a Rice 20, ale premiéry sa dočkalo až v roku 2005. Dlhé roky bol teda za prvotinu považovaný Jozef a jeho zázračný pestrofarebný plášť (1969). Na Slovensku ho naštudoval Jozef Bednárik (1994, Nová scéna) a v hlavnej úlohe sa striedali Pavol Habrera a Ján Galovič. Kým Jozef mal počas premiéry necelých 15 minút a v priebehu desaťročí narástol do takmer dvojhodinovej šou, JCHS mal danú pevnú štruktúru už na nahrávke z roku 1970. Biblický motív pre dvojicu Webber teda nebol nový. Pop-oratórium, ako tvorcovia definovali Jozefa, rieši príbeh z knihy Genezis. Jozefa, Jakubovho miláčika, predali jeho bratia zo závisti do otroctva. Už v Jozefovi znie veta agresívnej gitary, ktorá sa dostala do JCHS do „Trial before Pilate“. Oba muzikály spája dej plynúci len v hudbe a piesňach s minimom hovoreného slova.
Tragickosť, pochmúrnosť a melancholickosť spracovania témy totiž s ľahtikárskym žánrom muzikálu spája azda len „King Herod´s Song“, či dvojakordová „What´s The Buzz“. Preto sa označuje tiež ako rocková opera, akýsi mačkopsí termín, na ktorý cez prsty pozerajú milovníci opery. Okrem využitia orchestra, rockovej zostavy, silnej dychovej sekcie, prekvapujú party jednotlivých postáv obrovským rozsahom. Postavy Ježiša sa na albume zhostil Ian Gillian z Deep Purpple pod prísnym dohľadom oboch autorov. Webber hľadal svojho Ježiša v roku 1969. Okrem obrovského hlasového rozsahu, mal to byť niekto s hardrockovým prejavom. Plány s JCHS boli totiž rozsiahlejšie. Ak bude album prijatý, malo nasledovať divadelné spracovanie, možno film. Deep Purple mali v éteri singel „Hush!“ s Rodom Evansom, ale hľadali stálejšieho speváka s razantnejším nástupom. Popularita Deep Purple bola zjavná aj u nás, hit „Hush!“ prespievala v 1969 Marcela Laiferová ako „Mlč“. Deep Purple s Evansom Webbera nejak neoslovili, no až na koncerte s Gillianom, prišla rana z neba a ihneď volal manažérovi. „Vo chvíli, keď som počul na koncerte Ianov prvý výkrik, vedel som, že som našiel svojho Ježiša.“ spomína v knihe Unmasked.
Ian Gillian zadefinoval na nahrávke postavu Ježiša aj keď neskôr odmietol ponuky na divadelné spracovanie a následne aj film. Prednosť dal fanúšikom a skupine. Ježišove party, najmä v skladbe „Gethsemane“, sú nesmierne náročné. Často sa vyčíta autorom, že hudobne a textovo vymodelovanú postavu Krista zadefinovali ako chaotickú, ujačanú a nestálu a o sebe pochybujúcu. Ježišova postava vo frázovaniach, v interpretáciách ale aj v prekladoch dostáva rôzne odtienky slabín ľudského charakteru. Aj preto prišlo neskôr k menším úpravám. Napríklad v skladbe „The Temple“ Ježiš zakričí malomocným „Vyliečte sa sami!“, kým vo filme je Ježiš zaplavený chorými. Z nahrávky vo filme účinkuje napríklad Yvonne Ellieman (Mária Magdaléna) či Barry Bennen (Ponský Pilát).
Pozoruhodnosťou na nahrávke je kompozícia „Crucifixion“ v rozsahu štyroch minút, kým vo filme dostáva len dve minútky. Pomedzi naoko psychedelickú improvizáciu odzneje všetkých sedem posledných slov Ježiša na kríži avšak v preštylizovanej a provokačne znejúcej interpretácii. Na albume nie sú zahrnuté piesne „Could We Start Again Please?“ a „Then We Are Decided“. Kým prvá sa stala súčasťou filmu a dodnes aj súčasťou kompletného muzikálu, druhá sa ohriala len vo filmovej verzii.
Album predchádzal malý singel - inštrumentálna záverečná miniatúra John Nineteen Forty-One koncom roka 1969. Po uvedení albumu prichádzali úspechy v rôznych rebríčkoch ako aj prvé miesto v americkom Billboarde. JCHS mal divadelnú premiéru na Brodwayi 12. októbra 1971.
JCHS po slovensky
Na Slovensku bol muzikál naštudovaný už v roku 1979 a opakovane aj v 80. rokoch, paradoxne, pod vedením duchovných. Za jednou z prvých verzií stál mladý kňaz Ján Orosch, dnes arcibiskup. Verzia sa zachovala len na magnetofónových pásoch. Oveľa rozsiahlejšie bolo naštudovanie JCHS pod vedením kňaza Marcela Šiškoviča skupinou Gaudiam v roku 1980. Vznikla celkom kvalitná nahrávka (1981), ktorá sa šírila po Slovensku na magnetofónových kazetách a bola hudobne aj aranžérsky veľmi verná pôvodnine. Šiškovičov preklad sa až doslovne držal originálu. Nahrávka obsahuje 15 skladieb, začína Judášovou piesňou a končí Petrovým zaprením. Na oficiálny preklad sme čakali až do roku 2015, keď sa JCHS rozhodol zrežírovať Ján Ďurovčík. Pritom slovenská verzia bola na svete dávno pred českým prekladom Michaela Prostějovského. Úsmevné teda bolo, keď Marcel Šiškovič v roku 2015 na slovenskej premiére muzikálu daroval Ďurovčíkovi prvú nahrávku JCHS z roku 1980. Pod oficiálnym prekladom je podpísaný Ján Štrasser a škoda, že oproti originálu nerešpektuje každú notu. Z Ďurovčíkovho predstavenia nevznikol oficiálny záznam, no internetom kolujú tri piesne uvedené v televízii: Patrik Vyskočil (Ježiš), Lukáš Adamec (Judáš) a Katarína Hasprová a (Mária Magdaléna). Štrasserov preklad nacvičili napríklad aj ochotníci z dedinky Trakovice (2017), čím dokázali, že aj veľkého diela sa slušne dokáže zhostiť menšie divadlo, pričom základnou podmienkou spracovania je živá kapela. K Šiškovičovmu prekladu sa vrátili mládežníci z Tvrdošína a dokončili projekt kapely Gaudiam. Dotvorili zvyšok textov podobný Štrasserovmu prekladu, vydali ho ako nekomerčné CD a v priebehu rokov 2017 - 2019 odohrali množstvo repríz. Existuje aj tretí slovenský preklad a to z roku 2002 z Kremnice (Tomáš Edelsberger).
JCHS je hudobne stále živý. Okrem neskutočného množstva divadelných spracovaní bol preložený do desiatok jazykov. Základný riff („Heaven On Their Minds“) sa nedá obísť pri spoznávaní elektrickej gitary. Pre spevákov je výzvou odspievať Ježišove náročné party, pre speváčky vyznanie Márie Magdalény a akousi hitovou šedou myškou muzikálového repertoáru je „Pilate´s Dream“. Veľkú pozornosť zo strany gospelu dostal refrén z „The Last Supper“. JCHS totiž nebol písaný vôbec ako duchovná hudba. Napriek tomu sa melódia z piesne „The Last Supper“ dostala do chrámov a na Slovensku je stále živá v dvoch textových variantoch („Prijmi tieto naše dary“, „Prestreli ti ako si povedal“). Takmer sprofanované sú orchestrálne fanfáry muzikálu v televíznych reláciách. Štruktúra muzikálu kladie dôraz na pestrosť žánrov (od hardorcku, cez symfonickú hudbu až po hudobné žartíky či psychadelickú atmosféru) čím určila ďalší trend divadla v ktorom sa hrá a tancuje.
JURAJ GONŠOR