Kedysi býval pravidelným hosťom bratislavských vysokoškolských internátov, predovšetkým Mladej gardy, kam hlavne v osemdesiatych rokoch, keď z názorových dôvodov nebol publikovateľný a zamestnateľný v oficiálnych médiách, prinášal závan slobody a nových hudobných trendov.
Jeho posluchové programy vtedy niesli názov „Antidiskotéka“ a bývali vždy plné dychtivých poslucháčov a nesmierne inšpirujúce – v spoznávaní nových vecí - lebo vždy držal prst na tepe doby a dokázal z množstva nových hudobných nosičov zakaždým neomylne vybrať zaujímavé veci, ktoré obstáli na výbornú aj v skúške časom, ale i v nevšedných pohľadoch na veci známe a odkrývaní súvislostí. Nájsť to, čo nie je na prvé počutie zrejmé väčšine z nás, dokáže totiž vďaka svojmu neuveriteľnému rozhľadu, obdivuhodným vedomostiam a citu takmer vždy. A aby toho nebolo málo, má ten dar vždy to veľmi presne a zrozumiteľne pomenovať. Je majstrom pera, majstrom hovoreného slova a výborným hráčom na gramofón - ako so sebeiróniou jemu vlastnou dodáva – pretože gramofón je jediný hudobný nástroj, na ktorý vie hrať. Ale predovšetkým je človekom, ktorý venuje svoj čas a schopnosti tomu tvoriť pozitívne veci a deliť sa o svoje poznanie.
Jeho cesta k hudbe viedla tak trochu okľukou – po maturite na stavebnej priemyslovke, kde sa ocitol „vďaka“ tomu, že nebol prijatý na gymnázium (dôsledok toho, že odmietol vstúpiť do pionierskej organizácie), pokračoval v štúdiu žurnalistiky a češtiny na Karlovej univerzite.
Od začiatku šesťdesiatych rokov pracoval ako športový novinár, šport patrí popri hudbe k jeho celoživotným láskam a je držiteľom titulu Železný muž, udeľovanom po absolvovaní ultimatívneho závodu – 4 km plávanie, 180 km na bicykli, maratón. Až neskôr, keď hudba zvíťazila nad športom, sa zamestnal v týždenníku Mladý svět ako redaktor kultúrnej rubriky. Potom ako bol z ideologických dôvodov prepustený, začal pracovať tzv. na voľnej nohe – prešiel viacerými periodikami a v každom zanechal výraznú stopu a desiatky skvelých článkov – za všetky spomeňme aspoň významné hudobné časopisy Melodie, Gramorevue a v roku 1990 bol jedným zo zakladateľov a prvým šéfredaktorom časopisu Rock & Pop.
Okrem toho mával roky pravidelné rozhlasové programy – k najznámejším patrí hitparáda 12 na houpačce a program Desky načerno. Svojimi názormi a hudobnou dramaturgiou týchto programov výrazne ovplyvnil hodnotové kritéria a hudobný vkus viacerých generácií poslucháčov. Keď boli koncom šesťdesiatych rokov jeho programy z ideologických dôvodov zakázané a nebolo mu už umožnené prihovárať sa poslucháčom po celej republike prostredníctvom rozhlasových vĺn, Jiří Černý zaviedol nový typ publicistiky a začal s tzv. antidiskotékami - posluchovými programami, na ktorých sa netancovalo, ale počúvalo a hovorilo sa o hudbe a nielen o nej, cestovať po celom Československu. A kým v oficiálnych médiách sa priestor takmer výlučne dával produkcii pre masy, ktorá často nespĺňala ani základné hodnotové kritéria, na antidiskotékach Jiří Černý svojou dramaturgiou a komentármi ku skladbám celkom opomínal komerčné kritériá.
Okrem antidiskoték sa však naďalej venoval aj písanej publicistike, zostavoval antológie, písal sleevenote a navrhoval vydávanie albumov, i keď to v tých časoch vďaka cenzúre pre neho nebolo jednoduché. V monotematických programoch zasa mapoval vývoj rockovej hudby a ak sa pozriete na záber jeho komponovaných programov, zistíte že siaha doslova od A po Z.
Táto dych vyrážajúca pestrosť a šírka záberu - venuje sa ako populárnej, tak rockovej, folkovej hudbe, jazzu, muzikálu i opere a dielam z oblasti vážnej hudby - je charakterizovaná vysokou náročnosťou predovšetkým na seba samého a nesmierne širokým vzdelanostným pozadím.
Napriek vysokému veku (tohto roku sa dožíva 82 rokov) neustále pracuje a publikuje – články, recenzie, portréty osobností, je autorom niekoľkých kníh, vystupuje v rozhlase a TV, pravidelne na svojej stránke glosuje hudobné dianie a je viac ako obdivuhodné, že stále aj neúnavne cestuje so svojimi posluchovými programami, žiaľ už len po Českej republike.
Onedlho budú mať po dlhej dobe aj jeho slovenskí priaznivci výnimočnú šancu zaspomínať si na časy, kedy býval pravidelným hosťom bratislavských klubov. Dva aprílové večery totiž pán Černý strávi v Bratislave a prinesie dva programy – stredajší večer 25.4.2018 v priestoroch Kníhkupectva Artforum na Kozej ulici 20 bude venovaný portrétu Deža Ursinyho, štvrtok 26.4.2018 v priestoroch V-klubu na Nám.SNP 12 bude patriť klasickému Ro(c)kovaniu – komponovanému hudobno-slovnému programu, v ktorom sa bude hovoriť nielen o hudbe.
Vstupenky sú k dispozícii na www.drhorak.sk, v predajnej sieti Ticketportal.sk a Predpredaj.sk a na večer o Dežovi Ursinym v priestoroch Kníhkupectva Artforum na Kozej ulici a u Dr.Horáka na Medenej 19.