Hoci život Jiřího Schelingera sa, bohužiaľ skončil veľmi predčasne, rozhodne platí, že ho žila jedna z najväčších českých speváckych legiend naplno. A tak je koncipované i Schelingerovo best of Holubí dům, ktoré prvý raz vyšlo v roku 1990 a teraz ho vydáva Supraphon v reedícii na LP. S remasterovaným zvukom, maximálne využitou stopážou vinylovej platne a s čiastočne zrekonštruovaným obalom, ktorého vonkajšia i vnútorná podoba stojí na dnes už ikonických fotografiách Otta Dlabolu.
“Pamätám si presne, ako sme sedeli v redakcii obalov hore v priestoroch povaly Supraphonu a dolaďovali sme posledné detaily obalu. Potom ktosi vstúpil dnu a oznámil nám, že prišiel “príkaz zhora”, že album nevyjde, pretože Jiří Schelinger bol označený ako zlý príklad pre mládež. V roku 1981 ešte vládol veľmi tuhý totalitný režim, kedy bola kultúra riadená kultúrnym odborom ÚV KSČ. Album tak mohol nakoniec vyjsť až v roku 1990 a zaznamenal obrovský komerčný úspech,” spomína na niekdajší márny boj so straníckym aparátom i oneskorené vydanie výberovky Schelingerov brat Milan, ktorý kompiláciu zostavil.
Práve až pád režimu, ktorý Schelingerov nezameniteľný “chrapľák” označoval ako “chorý hlas”, napokon prispel k znovuoživeniu jeho odkazu. Štrnásť piesní, namiešaných nie chronologicky, ale zato skúsene a poslucháčsky vďačne, mapuje Schelingerovu kariéru od hitu Holubí dům až po náznaky, kam by sa mohla jeho cesta uberať, teda projektu Zemětřesení.
“Vôbec to nebol jednoduchý výber, pretože Jiří po sebe zanechal rozsiahle dielo, obsahujúce približne 180 piesní a štýlovo sa skladajúce z niekoľkých rôznych období. Aj keď sme sa s Františkom Ringo Čechom zhodli, že by mala byť zastúpená každá z etáp Jiřího tvorby, na niekoľko piesní, žiaľ kvôli stopáži priestor neostal,”spomína na zostavovanie albumu Jiří Schelinger.
Na výslednom albume môže poslucháč pozorovať Schelingerove nezameniteľné výkony (v drvivej väčšine v sprievode skupiny F. R. Čecha) ako v ľahko komediálnych, bubble-gumových skladbách, tak v na tú dobu značne hlučných rockových vypaľovačkách i v nezabudnuteľných baladách.
“Hlavnú úlohu v Jiřího úspechu i 38 rokov po jeho smrti hrá bezpochyby jeho rozpoznateľný hlas a celkový spevácky prejav. Čo je samozrejme korunované jeho tragickým odchodom i faktom, že vo svojej tvorbe preukázal, že bol multižánrovým spevákom,” zamýšľa sa nad stále živým odkazom svojho brata Milan Schelinger a dodáva: “S Jiřího pesničkami jazdím od roku 1994, kedy som na základe úspechu projektu Zemětřesení v roku 1993 založil vlastnú skupinu, a tak môžem za tie roky potvrdiť, že jeho skladby nestárnu a nachádzajú si svojich poslucháčov nielen v jeho generácii. Medzi návštevníkmi našich koncertov je tiež množstvo mladých ľudí, ktorí jeho pesničky objavili doma u svojej rodiny alebo ich zaujali v éteri.”