Na pop scéne pôsobí vyše 40 rokov a aj keď sa na určitý čas zo Slovenska vytratil, nikdy naň nezanevrel. Reč je o večnom chalanovi so šibalským úsmevom, Jožkovi Ivaškovi. V júni tohto roku oslávi svoje polookrúhle jubileum 65 rokov. Pri tejto príležitosti vydáva autobiografiu a svoje výberové CD. Pokrstiť mu ho sľúbila Eva Pilarová a Milan Drobný, ktorí kedysi stáli pri jeho speváckych začiatkoch.
Ivaška študoval operný spev na konzervatóriu a na VŠMU, neskôr operetu a muzikál na Univerzite vo Viedni. Vyrástol na pop‑jazzových žánroch a nikdy neprestal sledovať ani súčasnú popmusic. Jeho hlasový fond mu umožňuje zaspievať aj náročné skladby. Začínal ako barytón, ale v súčasnosti už spieva prevažne tenorový repertoár. Hovorí o sebe, že je „tenor s barytónovým zafarbením hlasu“. V 80. rokoch bol pomerne často hrávaným umelcom. Spolupráca so Zdenom Balážom priniesla hity ako Štvrté poschodie, Zebra, alebo Leto krátkych sukničiek. Zažil vrchol popularity, no potom musel odísť. „So Zdenkom ako Mini Max sme ročne mali aj sto koncertov. Po rozpade Elánu v rokoch 1987-88 sme hrávali aj v zahraničí. V roku 1988, po víťazstve na Bystrických zvonoch, začali na nás útočiť za pieseň Zebra – vyšla na platni s mojou fotkou, no moje meno tam nemohlo byť, lebo vraj spievam v Rakúsku a som potencionálny emigrant. Nežiadúci som začal byť aj za pieseň Postupujte ďalej. Keď som po revolúcii prišiel do rádia, bolo mi povedané, že nie som na play liste a preto ma nemôžu vysielať. Myslím si, že to trvá dodnes.“ V súčasnosti veľa cestuje a predsedá v rôznych svetových hudobných súťažiach. „Vo svete, či je to už v USA, alebo v Rusku, si vážia pôvodnú tvorbu. U nás je to bohužiaľ úplne inak.“ A čo si budeme môcť prečítať v jeho autobiografii? „Píšem o praktikách v rádiu, televízii - vtedy a žiaľ aj teraz. O intrigách, závisti a parazitovaní na druhých. Ale aj o slušných a vzdelaných ľuďoch, o priateľoch. V knihe sa môžu čitatelia dočítať o mojich cestách, zážitkoch a o úskaliach, ktoré číhajú na začínajúcich spevákov. Príhody priam hororové, ale veľmi vtipné. Hlavne z Ruska či USA.“
Marcela Chalachanová
Foto: autorka