Zdá sa, že ste už dosiahli úplne všetko, čo si len spevák môže vysnívať. Existuje vôbec ešte niečo, po čom vo svojej kariére túžite?
„Keďčlovek po niečom urputne túži, väčšinou mu to nevyjde. Proste, keď sa príliš tlačí na pílu, je to často iba na škodu. Preto som priaznivcom každodennej, často mravenčej až neviditeľnej práce. Keď sa ale následne jej výsledky zúročia v úspechu, mám vždy radosť ako malý chlapec. A hudba, verte mi, to je verná milenka i manželka na celý život. Takže vlastne to jediné, po čom naozaj túžim, je zbaviť sa zdravotných problémov, ktoré ma v poslednej dobe nepríjemne zaskočili.“
Čo hovoríte stálej priazni svojho verného publika? Pribúdajú vám i fanúšikovia mladších poslucháčskych generácií, čo vidno najmä na vašich koncertoch…
„Povedzmesi úprimne - bez priazne publika by to nešlo. Vlastne všetko, čomu sa venujem, robím pre svojich poslucháčov a divákov. Keby som z ich strany doslova fyzicky necítil – a to už dlšie než päťdesiatpäť rokov – priaznivú odozvu, nemohol by som svoju prácu už dávno robiť. Snáď iba ako príjemné a celoživotné hobby, ale iba sám pre seba. Nikdy mi ani vo sne nenapadlo, že by som mohol spievať do svojho súčasného veku. A to ešte nekončím (smiech).“
Čo je tým hnacím motorom, ktorý vás aj dnes stále ženie vpred?
„Určite láska k hudbe. Navyše hudba je z toho druhu lások, ktoré vás nikdy nesklamú, nepodvedú, nezradia… Hudba je vám proste verná v okamihoch radosti, rovnako ako v obdobiach, keď vám nie je práve najlepšie a keď sa nemáte na koho obrátiť. Ako som už hovoril, taká ideálna a verná milenka na celý život. A propos, život. Ten musí mať človek tiež rád! Kto nemá rád život, iba sa niekde v kútiku zožiera, je zatrpknutý, neprajúci, závistlivý. K sebe i k svojmu okoliu. A takých ľudí je poriadne veľa! Našťastie mám v tomto ohľade veľmi šťastnú povahu, takže mi nič také nehrozí. Zo života sa radujem doslova každý deň. A po prekonaní choroby o to viac. Hneď od okamihu, keď ráno otvorím oči.“
Keď ráno otvoríte oči, čo vás čaká ako prvé?
„Samozrejme moje dve najmladšie dcéry Charlotte Ella a Nelly Sofia – a manželka Ivanka. To sú pre mňa, popri profesii speváka, naozaj veľké životné radosti a súčasne istoty, ktoré ale patria do oblasti môjho súkromia. To ostatné, čo sa v mojom živote odohráva, je už – popri zdravotných problémoch z poslednej doby – vlastne späté výhradne s mojou speváckou kariérou…“
Pozrime sa bližšie na váš aktuálny album Ta pravá. Odkiaľ sa vzal jeho názov?
„Názov mu dala skladba, ktorú pre mňa napísal spevák a skladateľ Marek Ztracený. Ale zároveň sme si so spolupracovníkmi zo Supraphonu hovorili, že je skvelé, že ,Ta pravá‘ môže byť aj žena, láska, pieseň, chvíľa, doba, nálada… proste každý si môže dosadiť to, čo je pre neho momentálne to pravé!“
Môžete si zaspomínať, ako album vznikal?
„Začali sme nahrávať v roku 2013, ale potom po dvoch rokoch prišiel nečakaný a veľmi veľký zdravotný problém. Keď som bol neskôr z najhoršieho vonku, nasledovalo dlhšie liečenie a už som vlastne ani nepočítal s tým, že by som sa k nahrávaniu vrátil. Veľmi som totiž neveril tomu, že by to ešte vôbec bolo možné. Úprimne povedané, ani som sa tým nezaoberal, pretože myšlienky som mal niekde úplne inde. Ale keď som na tom bol zdravotne oveľa lepšie, usporiadal som pár menších, v podstate komorných vystúpení. A počas nich som na svoje príjemné prekvapenie zistil, že to ide. A dokonca výborne! Vybral som sa teda znovu do štúdia ORM a v nahrávaní som pozvoľna pokračoval.“
Aké piesne poslucháči na albume nájdu?
„Sú to pesničky, ktoré ma zaujali, no z nejakého , objektívneho‘ dôvodu som ich zatiaľ nenahral. Medzitým sa z nich stala popová klasika, ktorú spieva vo svete už aj viac interpretov. Teší ma, že českými textami ich opatrili najlepší textári, akých máme: Eduard Krečmar, Zdeněk Borovec, Jaroslav Machek, Pavel Cmíral, Richard Bergman, Michael Prostějovský a Miloš Skalka. Prekvapením môže byť moja prvá spolupráca s pesničkárkou Radůzou, ktorá prebásnila text k pesničke zo spevníka Gartha Brooksa, veľkej hviezdy modernej americkej country music.“
Tento rok v máji, ako jedna z posledných nahrávok nového albumu, vznikalo dueto s Dashou. Môžete o ňom prezradiť niečo viac?
„Dlho som hľadal pieseň, ktorú by som si zaspieval s Dashou, ktorá s nami vystupuje už osemnásť rokov ako zboristka i ako sólistka. Podľa mňa je to jedna z najpozoruhodnejších, najmodernejších a najštýlovejších speváčok u nás. Tak som si povedal: ,Ako to, že stále chodíme okolo seba, veľa sme toho spolu zažili, ale nemáme duet.‘ A potom som prišiel na pieseň Somewhere Out There, ktorú s veľkým, dnes už bohužiaľ zosnulým autorom filmovej hudby Jamesom Hornerom, napísali hitmakeri Barry Mann a Cynthia Weil. Povedal som si: ,Tak toto je presne pieseň, ktorú by som chcel s Dashou naspievať.‘ Navyše mi skladba silne pripomína Beethovenovu Klavírnu sonátu, čo je jej ďalšie plus."
Ako prišlo k spolupráci s Marekom Ztraceným?
„S Marekom som sa nepoznal. Videl som v televízii jeho profil, kde ma zaujal, ale to bolo všetko. A potom sa mi zrazu sám ozval. Bolo to v dobe, kedy som sa práve vrátil z nemocnice, kde som strávil naozaj veľa času. Preto potom do tej piesne vložil slová ,štěstí se jenom na chvíli unavilo‘. Našťastie pre mňa. Ale hlavne: štýlovo je to veľmi zaujímavá pieseň. A Marek ma touto piesňou dokázal dostať do takej hlasovej polohy, do pre mňa netypického spôsobu interpretácie. Som mu za to vďačný. Preto vôbec nie náhodou sa tento album volá Ta pravá."