História Karpatských pastierov siaha až do roku 2001. Je odvážne po značnom časovom odstupe od vzniku kapely prísť s prvou oficiálnou nahrávkou. Vtedajšie koncertovanie na veľkých aj malých festivaloch na Slovensku, v Čechách či v Poľsku zanechalo svoju stopu nielen v podobe fanúšikovskej základne. Pôsobenie na slovenskej alternatívnej scéne ukončili v roku 2008. Odohrali koncerty na Pohode, Hodokvase, Revišiti v rodnom Pezinku, účinkovali v divadelnom predstavení „Deus ex machina“, nahrali jednu demonahrávku. Koncom roka 2017 odohrali krátky set, ktorý ich naštartoval a aktuálne prichádzajú so štúdiovým debutom.
Karpatskí pastieri sa vrátili ku starým skladbám, dali im aktuálnu tvár. Jediná zmena v obsadení prišla na poste bubeníka. Pastierov tvorí naoko klasická gitarová zostava (Biznár - gitara, spev; Lančarič - klávesy, sample; Molnár – basgitara; Frátrik – bicie), ktorú na nahrávke dopĺňajú hostia (perkusie, hovorené slovo, husle, vokály a výkriky). Práve sample, klávesy, hovorené slovo, ale aj vokálno-hovorový prejav posúva bežné gitarové do roviny artového a alternatívneho. Behu času sa ťažko ubrániť a na piesňach počuť, že ide generačne o iný hudobný vesmír. Echo efekt na nástrojoch, jednoduché riffy, ťažké kilá akordov, atmosférický sound v kombinácii s názvami ako „Večer, keď nespím“, „Zem“, „Cirkus Európa“, „Matrix“, „Včera som zomrel“ vytvárajú mozaiku artrocku a psychadelickej muziky. Ono zvukovo-éterické akoby zastieralo celkovú hudobnú podobu s nápadmi a núti vnárať sa do koláže zahmlených spevavých výpovedí. Možno by pomohlo zmeniť mierne dramaturgiu albumu, pretože jednotlivé piesne Pastierov chcú medzi sebou komunikovať, vytvárať niečo koncepčného. Od druhej polovice album zázračne zafunguje, zapôsobí, drží pokope, obzrie sa po orientálnej stupnici, graduje v harmonických linkách nástrojov,
Náznaky artrocku nechávajú poslucháča v očakávaní, že príde inštrumentálne predvádzanie sa. Napriek kozmologickosti textov a zvuku, sú Pastieri hudobne veľmi pri zemi, neprekvapia rýchlymi tónmi, behaním po hmatníkoch, ostávajú verní gradovaniu v jednoduchých až spevavých melodických linkách. Inštrumentálne prekvapia až v svižných posledných minútach albumu.
Je veľmi dôležité, aby Karpatskí pastieri nenechali čakať dlho na svoju ďalšiu nahrávku.
***
JURAJ GONŠOR