Záznam spoločných koncertov rodinného klanu Geišbergovcov a Katky Koščovej. Traja corgoni s gitarami a rytmikou a dáma so sprievodom - s klaviristom a akordeonistom Danielom Špinerom. Pätnásť piesní, ako si ich každý vybral zo svojho repertoára a spoločne si vypomohli s ich odprezentovaním na pódiovom turné. Zahrané a nahrané - od prvej chvíle umenie bez akýchkoľvek pochybností. Muzikantská precíznosť, vyhratosť, zohratosť, spevácka a herecká bravúra, silné melódie, texty zaujímavé, inteligentné, zadieravé, poetické i hravé. Spočiatku dokonca tá dokonalosť a bravúra hrozí na nahrávke prerásť až do prešľachtenosti, sošnosti a akademického chladu. Keď Marián Geišberg deklamuje nad pulzujúcim hudobným podkresom svoj sardonicky zžieravý text z knihy Byzantskému bohu, hovorím si: ajhľa, náš slovenský Léo Ferré, prípadne Jacques Brel. Pri počúvaní ďalších jeho vstupov na albume ten pocit rastie (Nevadí - „nebolo posledných, nebolo prvých, nevadí, keď tam, tu kór to nevadí“), a vrcholí v pekelne odpálených satirických Prachoch - „rólingstóón“. Predstavu šansónu ako kondenzovaného trojminútového divadla napĺňa Marián Geišberg dokonale. A vie byť aj folkovo nežný – v pódiových duetoch s Katkou Koščovou - „tak sme sa minuli, vo vetroch minulých“ (Blízko k plaču), „ak sa máme lúčiť, tak len v daždi“ (Nočný spoj). V súznení so synmi Martinom a Markom vo valaskej novokolede Nôžky mám v betóne dôjde na chlapskú hravosť a iróniu - „cítim sa voľne, nič mi tu nevadí, iba si trošičku chrbátik ohnem“ – až trochu bujačinu: „tvoje telo sa mi ešte pod rukami vrtí“ (Plán).
Martin Geišberg s junáckym hlasom, vo výškach od radosti preskakujúcim, exceluje vo svojej už hitovej Vode. Sekunduje mu Daniel Špiner s akordeónom, brat Marek s rytmikou a zbor Katka s Marianom Geišbergom. Veľmo vydarená verzia. A človek po tej komornej, vážnej prvej polovici nahrávky konečne celkom uverí chýrom, že na koncertoch bolo aj veselo, vynikajúca nálada v hľadisku a kolektívna radosť na pódiu. To keď sa Katka, napríklad, v závere šantánovej O život, v ktorej jej rôznymi parampadampam brumendujú Geišbergovci, rozosmeje už celkom bez zábran. Katka Koščová svojimi piesňami, či už so Špinerovým klavírom dodžezova rozvinutou ľudovou Na Toryše, alebo džezovo šansónovou Riekou či textovo ihravou Šivot z jej prvého svojstojného albumu Nebotrasenie, úspešne reprezentuje prvok umelecky čírej ženskosti a hlasovej čistoty. Žiaden spoločný koncert Geišbergovcov a Katky Koščovej som nevidel. Po opakovanom počúvaní záznamu Naživo toho začínam ľutovať.
****1/2
GACO NOVOMESSKÝ