KORBEN DALLAS * Bazén (recenzia CD)

korben_dallas_bazen
 

Korben Dallas, to sú pesničky. Gitara, basa, bicie, táborák pre intelektuálov s charizmatickým a hlbokým hlasom Juraja Benetina (spev, gitary). K zostave patrí Lukáš Fila (basgitara), Igor Ozo Gutteler (bicie, perkusie) a dotvára ju aktuálne štvrtý člen - gitarista Ľuboslav Petruška. Album Bazén neotvára ťažké gitarové kilo ani vybrnkávačka akustiky či elektriky. Úvod patrí elektronickej „kompozícii“ Eddieho Stevensa, ktorý na Bazéne vystupuje ako nepísaný piaty člen kapely. 

Stevens poznačil v dobrom ďalší slovenský album. Produkcia, mix, aranžmán, klávesy, mašinky, programovanie. Pokojne mohla diskografia KD pokračovať pesničkárstvom album po albume. Boli by spokojní fanúšikovia, kritika by sa mierne kývala okolo plusov a mínusov, no šlo by sa za vlastné hranice? Akýsi nepísaný zákon dobrých kapiel volá po zmene a experimente. Ak vietor fúka od Britských ostrovov, spomeňme transformáciu britpopu ako Radiohead (Kid A), Blur (13), či nedávny počin Noela Gallaghera. Spomenutí nie sú inšpiráciou, zdrojom, ale spoločným menovateľom, začiatkom dlhého zoznamu interpretov, ktorým paktovanie s odlišným žánrom nebolo cudzie a vyšlo. 

Bazén znie ambientne, neruší a vychutnáva si rozsiahlejšie aranžmány. Nestrháva pozornosť dravým zvukom, vlastnou pravdou v textoch, podliezavým refrénom či filozofickými strofami. Desať piesní tentoraz vôbec nie je málo. Každá z nich je poctivo rozpracovaná a neobmedzuje sa minutážou. Čerešňou na torte jednotlivých skladieb je ženské vokálne trio (Bieliková, Mojžišová, Šabová), ktoré vypĺňa, dopĺňa ale aj sprevádza priestor veršov a refrénov. Práve vokály, miestami až zbory dostali silný priestor. Výsledok miestami pripomína ženskú verziu Sketov z Kirschnerkinej „Moruši“, no v nekomplikovanejšom prevedení. 

Elektronická zástera, ale nie prikrývka,  motivuje hľadať a nachádzať pôvodný korbenovský rukopis piesní. Je v nich. Naďalej sú to piesne s mumlavým rozprávačstvom a posolstvom chápavých pánov. Azda preto „Bazén“ vytvára pokojnú atmosféru akú priniesol Šeban na „Bezvetrí“, či Ursiny pri prespeve Štrpkových básní. Pod hudbou piesní je podpísaný Benetin, textovo popri Guttelerovi a Filovi sa objavil aj text Moniky Kompaníkovej. 

Miestami album hraničí s pózou, ktorá sa KB nemusí podariť udržať na ďalších nahrávkach. Počúvanie je to zaručené. Ak sa vám páčia spomínaní interpeti, „Bazén“ je pre vás. 

****1/2

JURAJ GONŠOR

Článok patrí k časopisu: