Venuje sa viacerým „disciplínam“, ktoré majú dočinenia s hudbou, herectvom alebo moderovaním. Vyzerá to skoro, akoby si nevedela vybrať, ale ak sa jej spýtate, čo robí najradšej, šarmantná Kristína Prekopová vám odpovie, že krásu mikrosveta svojej duše rada objavuje cez rôzne umelecké aktivity. „Či už sa venujem dabingu, interpretácii audiokníh pre nevidiacich, spevu, herectvu, alebo kompozícii, zakaždým objavujem niečo tajomné, odrážajúce nadprirodzenú krásu. Za najväčší dar u seba považujem intuitívnu schopnosť skladať hudbu. Je to práve hudba, ktorá nám sprístupňuje nepostihnuteľnú esenciu samého života.“ V tejto sfére má už za sebou viacero úspechov hudobných súťažiach. Prebojovala sa napríklad do finále európskej súťaže Gramodeska s piesňou Nahé telá stromov, ktorú v r. 2010 organizoval Český rozhlas. So skladbou Krajina sa v r. 2011 stala finalistkou súťaže Fattkools, pod hlavičkou Rádia FM. Zahrala si v českej hudobnej komédii Obchodníci po boku viacerých českých hercov (Arnošt Goldflam, Pavel Trávníček, Hana Seidlová, Otmar Brancuzský) a na tomto nakrúcaní mala možnosť prehodiť pár slov o hudbe i so skladateľom Petrom Hapkom, ktorý v tom čase prežíval jeseň svojho života.
Od r. 2007 pracovala v Slovenskom rozhlase v Odbore hudby a špecializovaných programov. Ako redaktorka a moderátorka autorsky pripravovala viaceré hudobno – publicistické relácie pre dospelých i pre deti. V tom čase sa začala naplno venovať menšinovým žánrom a džezu aj interpretačne ako speváčka. Ako dieťa počúvala vážnu hudbu – Beethovena, Šostakoviča. Nikdy netúžila stať sa hviezdou pop music. „Taká hudba mňa neunáša do zmysluplnej hlbiny.“
Pri spievaní pôsobí prirodzene vďaka príjemnej farbe hlasu, uvoľnenosti a pritom technickej istote. Čomu za túto šťastnú kombináciu vďačí? Je presvedčená, že pravda má vo svojej najčistejšej forme podobu hudby: „Je to pravda aj o mne. Raz sa za svoj talent, ktorý som dostala do vienka, a ako som s ním naložila, budem zodpovedať. Samozrejme svoj talent sa snažím kultivovať dodnes. K interpretačnému výkonu mi pomáha i práca v TV, v dabingu – kde sa venujem načítavaniu najmä dokumentov, v speve tiež jam session s jazzovými hudobníkmi, ale aj samotná výučba spevu detí v ZUŠ. V hudbe je stále sa čo učiť, u mňa to platí najmä v oblasti klavírnej hry.“
Vydala doteraz dva albumy. Čím, alebo v čom sa čerstvý Úsvit posunul napred a čo si doteraz najviac ceníte na debutovom CD Buď chvíľu môj z roku 2013?
„Hudba na albume Úsvit, to je zväzok mojich mentálnych röntgenových lúčov, zaznamenaných na kompaktnom disku. Musela som dozrieť po každej stránke, aby som všetko nažité a zažité vedela autenticky zhmotniť do tónov. Verím, že tóny dali mojim vlastným slovám, ale aj veršom viacerých textárov - spolupracovníkov na albume Úsvit, krídla. Na albume figurujem ako autorka dvoch textov, autorka hudby, inštrumentalistka a speváčka. Navyše som mala na starosť album organizačne a podieľala som sa na ňom aj producentsky. Album Úsvit vnímam ako svoje dieťa. Eugenovi Švábovi vďačím za príležitosť naspievať nádherné balady na debutovom albume Buď chvíľu môj, bola to v prvom rade jeho autorská výpoveď. Môj vklad bol interpretačný. Aj napriek výraznému generačnému rozdielu nás spája spoločná láska k hudbe ako takej a cenné priateľstvo.“
Kristínin autorský repertoár – to je zatiaľ 12 autonómnych skladieb z najnovšieho albumu Úsvit, ktorý vyšiel v prestížnom vydavateľstve Pavian Records. K tomu, aby pribudli ďalšie, potrebuje, „aby nastalo obdobie ticha“. Hudbu skladám zásadne na text. „Aby som si cudzí text osvojila, musí mi byť blízky textár i text. Aby som dokázala spevom precítiť obsah slov, daný text alebo báseň sa ma musí niečím bytostne dotknúť, ideálne, ak obsahuje výsek večnosti a mala by som sa v ňom nájsť. Peter Konečný, Ľudovít Potúček – to sú básnici, ktorí ma veľmi dobre poznajú, preto mi dokázali ušiť text pocitovo na mieru. Najdokonalejšie ma pozná moja mama, Marcela. Jej texty Láska svätá, Nohy laní – sú ako modlitba.“
Trochu prekvapujúce je autorské spojenie s ďalším textárom albumu, Jiřím Vondrákom. V 80. rokoch, kedy sa Kristína narodila, bol hlavným pilierom tria Vondrák-Bodlák-Polák. Čo má mladá dáma z Bratislavy spoločné s folkerom z generácie jej rodičov? „S Jirkom Vondrákom som sa zoznámila na nakrúcaní českej hudobnej komédie Obchodníci v r. 2012 v Pardubiciach. V tom čase založil a pôsobil ako umelecký vedúci brnenského Divadla Šansonu, kam som prijala pozvanie na účinkovanie s klaviristom a šansonierom Patrikom B. Ulrichom. Páčil sa mi široký umelecký záber Jirka Vondráka – je spisovateľ, textár, pesničkár, dokumentarista. Obľúbila som si jeho knihy pre deti Pohádky z Dobráčkova, alebo Povídky z teskní kapsy, tiež jeho preklad Modrý balónek – od ruského básnika Bulata Okudžavu. Neváhala som a poprosila ho o text v češtine. Dal mi ich na výber viacero. Nakoniec som zhudobnila Madam Rózu – venovanú pamiatke obetiam holokaustu. Skladba plynie v 7/8 takte v klezmer šate.“
Okrem pôvodných piesní spieva Kristína príležitostne aj prevzaté veci. Podľa vlastných slov ale veľmi nerada. Stránim sa toho. „Ak už idem spievať napr. na firemné podujatie, tak popri svojom autorskom repertoári volím prevzaté skladby džezových štandardov, ktoré sú ale interpretačne výsostne mojím vlastným sebavyjadrením.“
Okrem jazzovej formy sa v albume Úsvit nachádzajú aj vplyvy world music, a to v skladbách Končeky prstov a Madam Róza, ktoré majú vďaka akordeónu Viliama Majera a klarinetu Erika Rothensteina príchuť Balkánu a klezmeru. Kristína o svojom vzťahu k exotickejším hudobným smerom hovorí: „Hudba iných etník mi je blízka pre inakosť, iné stupnicové a harmonické usporiadanie, iné vyžarovanie. Pri komponovaní týchto skladieb som mala na zreteli, aby hudba korešpondovala s posolstvom textu – rasová znášanlivosť v Končekoch prstov a tematika holokaustu v piesni Madam Róza.“
Z nového albumu Úsvit pochádza aj pesnička s gypsy nádychom Púpava, ktorá prednedávnom odznela na pódiu Cultusu v rámci autorskej súťaže Ružinovská Lýra. Ako v nej obstála? „Prebojovala som sa do finále, za čo som vďačná, kompozične jednoduchá, akordicky priamočiara a iskrivá Púpava v originálnom obsadení pre spev, gitaru, kontrabas a perkusie neniesla však parametre monumentálne vystavanej a zaranžovanej skladby pre orchester. Neumiestnila som sa, bol to však nesmierny zážitok, zaspievať si vlastnú skladbu s orchestrom Gustava Broma v štýle reggae.“
A Kristínine plány v blízkej budúcnosti? „Už dlho je vo mne túžba urobiť niečo pre hudobný svet nevidiacich. Keď som pred dvoma rokmi začala načítavať audioknihy – beletriu pre nevidiacich v Knižnici Mateja Hrebendu v Levoči, napadlo mi, napísať pre nevidiacich začiatočníkov v hre na klavír – jednoduché skladbičky. Momentálne sa zoznamujem so zápisom nôt v Braillovom písme. Čo sa týka ďalších tvorivých plánov, mám rozpísanú knihu pre deti a v neposlednom rade by som chcela spolu s kapelou čo najviac koncertovať, aby sa hudba z albumu Úsvit dostala k čo najväčšiemu počtu poslucháčov.“
MARTIN CHROBÁK