Takmer každý fanúšik košickej hudobnej scény pozná kapelu Kvety v podpaží. Táto formácia sa v kluboch a na rôznych podujatiach pohybuje už nejaký ten rôčik, a tak nie je divu, že vošla do hudobného povedomia širokej verejnosti a vytvorila si nielen dobré meno u odbornej kritiky (medzi iným aj úspechom v súťaži Košický zlatý poklad), ale aj značne širokú základňu svojich verných priaznivcov. Za tie roky sa obraz kapely priebežne menil, nielen čo sa týka obsadenia, ale aj štýlu tvorby. Stále však išli za svojimi cieľmi a mali úspech u svojho obecenstva. Ale jeden sen si priali splniť – vydať po rôznych demo snímkoch a epéčkach aj regulárny CD album, otvoriť sa tak scéne mimo Košíc a zviditeľniť svoju tvorbu aj mimo regiónu. To sa im splnilo na sklonku roku 2013, keď vyšiel ich debutový album Interval.
Hudba Kvetov v podpaží bola vždy dosť špecifická. Ich inšpirácia vychádzala z tradície britpopu a indie popu, do tohto základu boli začlenené ich svojské harmonické a melodické postupy. Všetky ich skladby mali vždy cit pre atmosféru, gradáciu a priestor pre vyjadrenie emócií, ich hudba sa pohybovala v dosť širokom rozmedzí, od nežne zasnených pasáží po priam živočíšne divočenie a totálne odviazanie sa. K tomu šli ruka v ruke aj texty, ktoré nikdy neboli „vatou“, ale odzrkadľovali autentickú výpoveď príslušníka ich generácie, riešiaceho predovšetkým svoj krehký svet medziľudských vzťahov, lások, sklamaní, nádejí, očakávaní a snov.
V súčasnej podobe kapely, ako už bolo vyššie spomenuté, došlo ku niekoľkým obmenám, a ako jediný pôvodný člen kapely ostal Jano Lechman na poste bubeníka. Zvyšok kapely nahradila „nová krv“ - sólový gitarista Peťo „Yxo“ Filčík, mladá talentovaná basgitaristka Barbora „Baja“ Rondziková, a samozrejme dnes už neodmysliteľný frontman a druhý najstarší člen kapely, spevák a gitarista Martin „Lecho“ Lechman. Na zvuku kapely je to rozhodne poznať. Keďže poznám prejav Kvetov z nespočetných vystúpení, kde som mal možnosť napočúvať ich tvorbu, bol som zvedavý, ako sa im podarí preniesť atmosféru ich svojskej emotívnej, typicky klubovej muziky do stôp ich nového albumu.
Pravdu povediac, už po prvých skladbách bolo nad slnko jasnejšie, že nijaký prenos pôvodnej atmosféry sa nekonal. Nijaká evolúcia, ani vyleštenie tradičných „štandardov“ kapely do štúdiovej dokonalosti! Tu sa v skutočnosti jednalo o obrovský revolučný skok vpred! Z pôvodného soundu Kvetov nezostal kameň na kameni. Preč v nenávratne je komorný zvuk a úsporné klubové aranže. Nový album doslova hýri všetkými možnými zvukovými farbami, inštrumentácia je veľmi bohatá. Muzika dýcha atmosferickými zvukomalebnými plochami, sú tu rôzne, dovtedy u Kvetov nepočuté zvuky, od najrôznejších samplov a syntezátorových farieb, elektronických ambientných arpeggií, chórov a sláčikových podkladov, až po rôzne akustické nástroje, ako cello a dokonca aj saxofón! Taktiež gitary tu znejú ináč, ako ich mal poslucháč napočúvané z koncertov. Miestami prechádzajú do snových plôch prelínajúcich sa s bohatým náladovým pozadím, miestami sú neskutočne tvrdé, energické a šťavnaté. Zmeny sa nevyhli ani bicím, ktoré majú vyslovene moderný a prierazný zvuk, hoci na niektorých miestach prídu možno trošku utopené spolu s basou v množstve zvukov (samozrejme vec názoru). Rytmika ale skutočne šlape ako dobre namazaný stroj, Baja s Janom odvádzajú skvelú prácu. Radikálnym prerábkam sa podrobili aj oproti pôvodnej verzii na mnohých miestach inak vystavané melódie spevu, a cítiť aj hojné použitie efektov v nich. Na emotivite prejavu frontmana Lecha sa to ale pozitívne podpísalo, znie o to viac naliehavo a pôsobivo.
Na CD je dosť rôznorodý výber skladieb, ktorý siaha od „rodinného striebra kapely“ po úplne nové kusy, a znie to kompaktne a celistvo. Naozaj to nie je ani monotónna nuda, ani nesúrodá kolekcia k sebe nesediacich skladieb. Pôsobí to vyváženým dojmom pestrého celku.
Niekedy pôvodnú skladbu v novej „albumovej“ podobe takmer nejde spoznať, ale stojí to za to.Výsledok je naozaj moderný a je poznať, že sa kapela posunula vpred od tradície osvedčenej minulosti smerom ku modernému zvuku zodpovedajúcemu 21. storočiu. Cítiť tu silnú inšpiráciu aktuálnou britskou scénou. Preto by som tento album označil za šokujúci, kontroverzný, ale v tom dobrom slova zmysle. Naozaj ma milo prekvapil. Podľa môjho názoru Kvety dozreli a nabrali odvahu vstúpiť do doteraz neprebádaných vôd.
Pre kapelu sa tak tento album stáva veľkou výzvou z dvoch hľadísk – bude iste poriadny kusisko práce preniesť tak majestátne a pôsobivé aranže aj na živé produkcie a ich priaznivci si budú musieť zvyknúť na novú podobu ich hudby. Tak veľa šťastia, a ak neviete, čo s načatým večerom, skúste zavítať na niektorý ich koncert, oplatí sa!
Michal Kyseľ