Monika chce názvom pokračovať v ceste chilloutového projektu. Z tanečného elektropopu otočila do akustických gitarových a klávesových sfér. Pôvodné odľahčené rytmické pesničkárstvo vystriedala zádumčivosť a poetickosť konkrétneho osobného sveta. Polhodinka záznamu melodických podkladov na autorské básne, prináša viac rozprávačstvo uložené na noty blízko sebe výškou aj dĺžkou. Atmosféra, vnútorný svet, hľadanie a vnímanie aktuálneho rozpoloženia. Určite sa nájde niekto, komu Monikina reflexia prehovorí do duše. Monika nechytá na refrén, slogan, opakovanie, ale na pocit. No melodických spovedí dievčat zo svojho extrovertného introverstva sa nám akosi kopí a rodia sa pričasto. Je Monika ďalšia z vlny?
V pôvodnom Monikinom kine bola zaujímavá iskra, podprahové počúvanie blízke elektroalternatívnej filmovej hudbe. Aktuálne Leto s Monikou si žiada až priveľmi pustiť pod kožu. Stojí to za to, keď sa vám stále zdá, že nahrávka plynie v rovnakej zasnenej atmosfére? Z letargie preberie švih, ktoré držia perkusie a tlieskanie rúk (Strácať, Niečo pekné). Album na prvýkrát osloví sťažka, pokým nemáte náladu na utopenie sa v terapeutických básňach. V mladej umeleckej duši môže nájsť Monikin elektroakustický svet prístrešie. Pre nás, ktorí prikyvovali Monikinemu kinu, bude Leto s Monikou zaujímavým rozčarovaním.
**1/2
JURAJ GONŠOR