Album projektu Lightune s názvom Svet, ktorý prichádza obsahuje jedenásť skladieb, z toho jednu inštrumentálnu. Hudobná zložka je vytváraná pomocou syntezátora, samplov, mužského a ženského vokálu (Peter Bažík a Martina Števková). Obidva vokály sú príjemné a vyzreté a väčšinou elektronická hudba je dopĺňaná sláčikovým kvartetom a speváckym zborom. Ako som sa dočítal na webovej stránke projektu www.lightune.net, ide o spoluprácu s hudobnými telesami zo Žiliny. Je tam niekoľko hudobných ukážok, na fotografiách zaujme, že autor projektu Miroslav Valovič používa aj špeciálny elektronický hudobný nástroj, pomocou ktorého násobí pôsobivosť produkovanej hudby aj svetelnými efektmi previazanými na jednotlivé tóny. Hoci bol nástroj použitý v inom projekte (Oda), táto svetelná hra je zároveň vyjadrením istej filozofie latentne prítomnej aj na CD Svet, ktorý prichádza. Na webstránke je popísaná idea vzniku sveta zo Svetla a zvuku – hudby. Nie je to neznámy koncept, nájdeme ho v starej indickej hudobnej teórii, na prvých stránkach Tolkienovho Sillmarilionu aj v súčasnej fyzike. Svetlo je často skloňované aj v textoch piesní, ktoré okrem toho hovoria o hľadaní pokoja, o slobode, o láske a jej zdroji. Sú to jednoduché a úprimné texty inšpirované kresťanstvom aj ezoternými motívmi, chýba im však zápletka, príbeh, kontrapunkt. O svetle sa dá hovoriť aj v reálnejších, konkrétnejších súvislostiach, na pozadí skutočných životných príbehov. Trúfam si povedať, že vtedy je to akosi uveriteľnejšie, pravdivejšie. Prepracovaným hudobným podkladom chýba hlbší ponor do možností tvorby elektronického zvuku, obohatilo by ho aj použitie akustických nástrojov. K tomuto typu hudby sa veľmi hodia aj exotické ľudové nástroje. Pri počúvaní albumu som vnímal inšpirácie ako Deep Forest, Depeche mode, Claus Wiese alebo The Lamb. Myslím, že posledne menované britské duo môže byť vďaka textom s podobnými motívmi, ľahkými éterickými harmóniami uzemnenými prepracovanými beatmi dobrou inšpiráciou. A nezabudnime na službu, ktorú každej skladbe urobí dobrá basová linka. Ale nakoniec by som obrátil pozornosť autora aj poslucháčov k spomínanej pokojnej inštrumentálnej skladbe bez spevu, ktorá mňa samého v kontexte albumu prekvapila a – utíšila.
Ján Glemba
