Živá hudba Nie je ľahké písať o hudbe, ktorá nie je len hudbou. Je čímsi viac. Je v nej niečo, čo nás fascinuje a čo sa nás dotýka, a v mnohých prípadoch aj presahuje. Niečo, čo nenájdete v náukách a ani v teórii popisujúcej hudbu. Preto zážitok z nej nie je jednoduché zapísať do pár riadkov. Treba ju v prvom rade intenzívne počúvať a najlepšie, zažiť naživo!
Tri – to magické číslo Do tejto kategórie hudby pre mňa dozaista patrí aj súčasná tvorba formácie Longital. Vo svojom najnovšom albume A to je všetko? (ten otáznik na konci treba rozhodne zdôrazniť) nájdeme naakumulovanú čistú energiu, ktorá sa sústreďuje okolo dvojice: Dano Salontay a Shina už viac ako jedno desaťročie. Po Dlhých dieloch dlhodobo obývajú kopec nad Dunajom a životnú dvojicu nedávno opäť doplnil vynikajúci bubeník Marián Slávka. Pri tomto mene sa treba na chvíľu zastaviť. Podľa Dana Salontay priniesol Marián do Longitalu tri veci. Humor – jemu príznačný, bláznovstvo – samozrejme, v tom dobrom zmysle slova a hru na klavír. Treba ešte doplniť bravúrnu hru na bicie, v ktorej exceluje hlavne ako sólový hráč, a o ktorom budeme ešte čo to počuť... Bob Dorough spieva vo svojej skladbe „3 Is A Magic Number“ o magických vlastnostiach tohto čísla. V prípade nového Longitalu čísla sedia vynikajúco a výsledok je viac ako len správny.
Strom Z rastlinky, ktorá postupne rástla až vyrástla, sa stal mohutný a košatý strom. Čo lepšie mohli v Longitale zvoliť pre obal celého albumu. Samozrejme bez dostatočnej závlahy a živín by sa tak nestalo. Pridanou hodnotou na štúdiovke je aj to, že vznikla takpovediac na prvú šupu. Práve preto, aby zachytila aj tú „špinu“ a náhodné disonancie, ktoré takejto hudbe vôbec neškodia, práve naopak! Nehovoriac o tom, že kapela si trúfla nahrať celý album naživo, naraz a bez akéhokoľvek editovania, aditív a konzervantov, čo takisto svedčí o životnej forme súčasného Longitalu. Na albume nenájdete žiadne novinky, „iba“ skladby, ktoré ste už počuli mnohokrát. Žijú s nami už niekoľko rokov. Stali sa našou súčasťou a akoby sme aj my vrástli do stromu Longital a prežívali v jeho korunách všetky ročné obdobia.
„Našli sme horu a stúpali na ňu, išli sme hore a išli sme dolu, nohy dať zemi, oči oprieť o les, oči oprieť o les...“
A to je všetko? Naozaj? Je to celé príbeh, ktorý sa odvíja pred našimi očami. Najprv sme modré more, potom v punkovom duchu stúpame hore, aby sme v baladách našli pokoj u svojich anjelov a nakoniec naskočili na bluesový vlak norfolk southern. Posledná skladba: A to je všetko?, podľa ktorej je pomenovaný celý album, uzatvárala aj album Teraz z roku 2010. Je symbolická, je silná, je provokatívna a to nie len pre nás, ale aj pre samotný Longital. Je to teda naozaj všetko? Zdá sa, že zďaleka nie. Len sa dopísala jedna kapitola, dopovedal jeden príbeh a verím, že po tomto, nás tých príbehov čaká ešte oveľa viac. O tom, že budú rovnako zaujímavé, pri tejto konštelácií, vôbec nepochybujem.
****
Ján Sklenár