Mark Lanegan a jeho skupina Screaming Trees síce nepatrili k veľkej grungeovej štvorke, ktorej sa z undergroundu v meste Seattle a štáte Washington podarilo dostať až na najvyššie priečky hitparád, no napriek tomu bol označovaný ako hlas s veľkou dušou. Zastretý barytón v mnohom pripomínal farbou Leonarda Cohena, emóciami Nicka Cavea (s ním boli priatelia a sporadicky spolupracovali), drsnosťou Toma Waitsa, či uveriteľnosťou Jeffa Buckleyho.
Screaming Trees
Skupina sa sformovala v Seattli ešte v polovici 80. rokov. Založili ju bratia Van a Gary Lee Connerovci. Mark bol pôvodne bubeník, ale údajne taký biedny, že sa rozhodol radšej spievať. Hrali psychedelický hard rock, ktorý by sa dal už vtedy považovať za prvopočiatky grungeovej scény. Mali ponuky aj od major labelov, podpísali však s nezávislým vydavateľstvom Velvetone Records. S Epic Records sa spojili až na piatom albume „Uncle Anesthesia“ v roku 1991, ktorý im produkoval spevák Soundgarden Chris Cornell. Vďaka tomu, že sa pieseň „Nearly Lost You“ z nasledujúceho albumu „Sweet Oblivion“ objavila na soundtracku z kultového filmu „Singles“, dočkali sa slávy a uznania aspoň na scéne moderného alternatívneho rocku. Aj napriek úspechu albumu „Nevermind“ od skupiny Nirvana, ktorá grungeovej scéne otvorila dvere k úspechom, Screaming Trees sa stále držali v úzadí. Prišlo aj k personálnym zmenám, Mark Lanegen už aj vtedy paralelne začal nahrávať sólové albumy, hoci skupinu udržiaval pri živote až takmer do konca 90. rokov.
Mad Season
Mad Season bola (podobne ako Temple Of The Dog) iba krátka epizóda – jednoalbumový projekt tvorený členmi vtedy už známych grungeových kapiel. Zostavu tvorili Layne Staley (spevák Alice In Chains), Mike McCready (gitarista Pearl Jam), Berrett Martin (bubeník Screaming Trees) a jediný mimogrungeový člen – basgitarista John Baker Saunders – známy skôr z bluesovej scény. Mark Lanegan sa prezentoval v pár piesňach. Album „Above“ (1995) zožal väčší úspech u fanúšikov ako u kritiky a veľa nechýbalo a dostali by sa do Top 20 albumovej hitparády rebríčka Billboard.
Sólové projekty a kooperácie
V roku 1990 vydal svoj sólový debut „The Winding Sheet“ pod kultovým labelom Sub Pop. Okrem producenta a basgitaristu Mikea Johnsona (člena Dinosaur Jr.), s ktorým spolupracoval aj neskôr, pôvodného bubeníka Screaming Trees Mikea Pickerela na albume spolupracovali aj Kurt Cobain a Krist Novoselic. Odtiaľto pochádza aj prerábka tradicionálu od Leadbelly „Where Did You Sleep Last Night“, ktorú neskôr preslávila Nirvana na unplugged koncerte a aj Dave Grohl spomína, že album mal na ich neskorší unplugged obrovský vplyv.
V 90. rokoch približne v troj-štvorročných intervaloch vydával albumy vo vydavateľstve Sub Pop. Ten druhý (Whiskey for the Holy Ghost) takmer nevyšiel, Mark skoro zničil jeho master, v čom mu zabránil práve producent. Okrem Mikea Johnsona na albumoch spolupracoval napríklad aj s členmi Soundgarden, či Guns N’Roses.
Za zmienku stojí aj spolupráca so škótskou speváčkou Isobel Campbell (predtým členkou skupiny Belle & Sebastian). Kontrast ich hlasov a atmosféra piesní v mnohom pripomínal duetá Nicka Cavea s Kylie Minogue a vydali spolu 3 albumy medzi rokmi 2006-2010. Prvý z nich - Ballad of the Broken Seas - si vyslúžil aj nomináciu na Mercury Music Prize.
S Gregom Dullim (ex-Afghan Whigs, neskôr Twilight Singers) založil kapelu The Gutter Twins (2003-2009).
Mimoriadne cenené sú aj albumy z poslednej dekády – melancholický „Blues Funeral“ (2012) v ďalšom kultovom vydavateľstve 4AD alebo albumy vydávane pod labelom Heavenly. Tu v temných piesňach doslova odhaľuje svoju dušu, najvýraznejšie to cítiť na albume „Straight Songs Of Sorrow“ (2020), kde s ním spolupracovali napríklad Jack Irons alebo John Paul Jones.
Queens Of The Stone Age
Členovia skupiny Queens Of The Stone Age patrili k častým spolupracovníkom na Markových albumoch. On sa na ich albumoch prvýkrát predstavil ako spevák v piesni „In The Fade“ a pár vokáloch na albume „Rated R“ (2000), s ktorým sa skupina premiérovo dostala do hitparád. Vďaka priateľstvu s frontmanom Joshom Hommeom, ktorý v druhej polovici 90. rokov hrával so Screaming Trees ako koncertný gitarista, sa stal plnohodnotným členom a druhým spevákom skupiny a najviac úspechov zožali s nesledujúcim albumom „Songs For The Deaf“ (2002). Ešte s nimi nahral aj album „Lullabies to Paralyze“ (2005). V tomto období sa QOTSA borili s personálnymi zmenami. Mark s nimi síce už neskôr ako člen nehral, no spolupráci s nimi sa nikdy nebránil a príležitostne ich podporil na koncerte alebo prispel na ich albumoch vokálmi alebo sa podieľal na skladaní pár piesní.
Osobný život
Ako väčšina grungeovej scény – aj Mark Lanegan si prešiel z hľadiska zdravia a osobného života tŕnistou cestou. Skúsenosti s alkoholom mal už ako 12-ročný. Bojoval aj so závislosťou na heroíne. Počas turné so Screaming Trees v roku 1992 mu hrozila dokonca amputácia ramena. V roku 1997 bol po rozpade Screaming Trees chvíľu aj bezdomovcom, prvý rok liečenia mu zaplatila manželka Kurta Cobaina Courtney Love. Mark bola aj jedným z posledných priateľov, s ktorými sa Kurt Cobain stretol pred svojou smrťou. Po roku 2004 sa znova dostal do kolotoča drog a alkoholu, dokonca aj upadol do kómy. Ďalšie liečenia absolvoval v roku 2006, od tých už zostal abstinentom. Na jeho zdraví sa to však zrejme prejavilo. Vlani mal po ochorení na Covid-19 problémy s obličkami. Zomrel vo veku 57 rokov v spoločnosti svojej druhej manželky Shelley Brien, s ktorou sa presťahovali do Írska.
Mark Lanegan na Slovensku
Mark si so svojou skupinou zahral v roku 2017 na festivale Pohoda. Pamätným je aj jeho koncert v bratislavskom klube Za zrkadlom v roku 2012, kde propagoval práve spomínaný album „Blues Funeral“.
Na ten koncert spomína aj gitarista Matúš Cíger (Mofokiller):
„Odišiel predposledný „grandžový“ hrdina. Som rád, že som tohto pána zažil naživo. Nezabudnuteľný koncert v klube Za zrkadlom 2012. Mark sa celý koncert takmer nepohol, len svojim typickým spôsobom držal mikrofón. Neuveriteľná atmosféra, emócia, charizma a hlas. Vďaka Mark Lanegan.“
PETER CAGÁŇ
Ilustrácia Danglár