Hudobník, podnikateľ, filmár, Martin Kratochvíl znovu obnovil svoju starú formáciu Jazz Q, natočil album a vydal sa na turné oslavovať 50 rokov od založenia tejto legendy československého jazzrocku. V dobe zákazov a cenzúry, bol „jazzrock“, ako sme tento žáner u nás pomenovali, fenoménom a ostrovom slobody. Inštrumentálna hudba bola pre boľševika neškodná, našťastie v nej nevedel vyčítať prvky slobody vanúce zo Západu. Nepostrehol, že taký Miles Davis, Chick Corea, John McLaughlin nosili tiež dlhé vlasy a prinajmenšom fajčili trávu, vozili sa vo Ferrari, popíjali whisky a podobne. Československý boľševik bol ale ostražitý. V Poľsku, Maďarsku, dokonca aj v NDR v tej dobe títo muzikanti s kapelami hrali a dokonca aj vydávali platne (spomínate na časy kultúrnych stredísk Poľska a NDR v Bratislave či Prahe ?). U nás ani náhodou. Martin Kratochvíl bol jedným z priekopníkov tejto hudby u nás. Po svojich štúdiách v Londýne a na Berklee College of Music v Bostone nahral eponymné diela tohto žánru v Československu. Albumy Elegie (1976) a Zvěsti (1978) boli pre mňa aj mnohých mojich kamarátov obohrané až do praskania. Tiež koncerty kapely, hlavne keď bol v zostave legendárny basgitarista Láďa „Žako“ Padrůněk, boli výnimočným zážitkom. Po dlhých 29 rokoch sa Martin rozhodol znovu obrodiť značku Jazz Q. Predal firmy, oslobodil sa od biznisu a s Přemyslom Fauknerom na basu, Zdeňkom Fišerom na gitaru a Ladislavom „Vajcom“ Deczim na bicie, nahrali svieži album Znovu. Kratochvíl vo veľkej miere využíva svoje obľúbené Fender piano a analógový Moogov syntetizátor. Skladateľsky je album pokrytý len kompozíciami kapelníka. Na CD sa ich vošlo 15, mohlo ich byť menej, ako na LP. Ku koncu už album mierne stráca napätie. Skladby sú to ale pestré, niektoré sú filmovejšie, niektoré prestávkovejšie, zaznie aj blues, ktoré je v podaní Jazz Q vždy skvelé a iné. Je otázne, či je to v dnešnej dobe dosť. Hudba je to nadčasová, čo dokazujú aj mnohé nadšené recenzie v dennej tlači. Videl som aj koncert, ktorý bol vypredaný a nadšené reakcie publika boli veľmi spontánne a kapela si to užívala (viď report z koncertu). Bodaj by tento svieži a príjemný človek natočil ešte pár takýchto diel! Isto si nájdu svojich poslucháčov, mňa vrátane.
***1/2
Ján Graus