V spolupráci so spisovateľom a novinárom Martinom Milanom Šimečkom vydáva skupina Modré hory nový singel s názvom Beh všemohúci. Vznikla skladba o koncertovaní a behaní, zmiešaná s filozofickými úvahami o mysli, pohybe či existenciálnej clivote. Súčasťou diela je aj videoklip režírovaný Braňom Špačekom, ktorý je celý nakrútený v slovenskej divočine.
„Text o tom, ako sa ráno po koncerte s Benem zobudíme a ideme si zabehať, zatiaľ čo náš Roland Kánik ešte spí, nám akosi nestačil na plnohodnotný trek. Hľadali sme hlbší rozmer, ktorý zastreší naše príležitostné žvásty,“ hovorí Lyrik H. Rapperov zaujala myšlienka zakomponovať nejako do diela ostatnú knihu Martina Milana Šimečku Telesná výchova, ktorá patrí medzi ich obľúbené diela.
„Pri jednom z mnohých posedení s Lyrikom a dumaní nad skladbami odznela myšlienka, že tej rozpracovanej skladbe o behu by prospelo niečo ďalšie, a vtom Lyrik vyslovil to meno a bolo to jasné. Milan na našu radosť súhlasil. Spoločne s ním sme vybrali citáty a po stretnutí v štúdiu sme vedeli naisto, čo sme predtým tušili, že presne toto tam muselo odznieť,“ spomína Bene.
Prvotný hudobný motív skladby dodal rapper, producent a šéf labelu Ty nikdy Idea. Do finálnej podoby ju aranžérsky a zvukovo dotvoril Roland Kánik, producent a člen Modrých hôr.
„V našej kapele patrím k nebežeckej menšine, o to ťažšie bolo pre mňa hudobne uchopiť túto tému. Práve texty M. M. Šimečku mi pomohli nazrieť do hlavy bežca. Na jednej strane je to ako keby zastavenie sa v čase a zároveň sa to celé deje dynamicky, v pohybe. Ideov hypnotický klavírny loop atmosféru behu dokonale vystihuje – veď si ho na túto tému vybrali bežci Bene a Lyrik. K tomu som dohral v celej skladbe nemennú basovú linku, ďalšie nástroje na podporu dynamiky a harmonicky farebnejšiu vrstvu klavíra ako metaforu meniacej sa krajiny. Vznikla tak skladba, ktorá formovo aj obsahovo vybočuje zo žánrových mantinelov, a to je to, čo ma práve na hudbe Modrých hôr baví najviac,“ vysvetľuje R. Kánik.
M. M. Šimečka potom do narapovanej a aranžovanej podoby skladby nahral vybrané úryvky zo svojej knihy. „Závidím všetkým, ktorí hovoria, že tvorba je zábava a že si ju užívajú. Pre mňa je totiž písanie predovšetkým drina. Ale po prvý raz v živote môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že spolupráca na tejto skladbe bola veľká zábava a že som si ju užil. Len som totiž prečítal pár viet, okrem toho som si s chlapcami skvele zabehal a večer pri ohni sme ešte aj viedli zaujímavé rozhovory pod hviezdami. Všetko v skutočnosti odpracovali Lyrik, Bene, Idea, Roland a Braňo. Ja môžem len dúfať, že som im to nepokazil,“ spomína si M. M. Šimečka.
Gestá v divočine
Videoklip k Behu všemohúcemu nakrútil a režíroval dokumentarista a hudobník Braňo Špaček. S produkciou a scenárom pomáhal kreatívny producent Marek Kučera. Spoluautormi námetu sú aj Bene a Lyrik. Celý klip nakrúcali v horách v blízkosti Muránskej planiny. M. M. Šimečka tam každoročne niekoľko mesiacov trávi v ústraní v jednoduchej maringotke. Práve tam napísal Telesnú výchovu.
Braňo Špaček Lyrika a Beneho nakrúcal do dokumentu More pre RTVS, práve ako behajú v Karpatoch. Zábery behu, ktoré im ukazoval počas nakrúcania, ich presvedčili, že klip na Beh všemohúci by mohol robiť práve on. „O pár dní sme sa Braňovi ozvali, dali mu vypočuť skladbu a oslovili ho s touto spoluprácou. Milan už bol v tom čase v svojej divočine, no dovolil nám na dva dni vstúpiť do jeho sveta, a tak sme mohli spolu s ním behať po jeho cestách a Braňo to všetko zaznamenal,“ hovorí Bene.
„Mám rád, keď v klipe môžem ,zabalzamovať‘ aj niečo pre budúce pokolenia. Napríklad Martin M. Šimečka, vychádzajúci, sadajúci a užívajúci si cigaretku na priedomí maringotky, kdesi na samote, kam chodieva meditovať a písať, je pre človeka môjho typu poklad. Som Benemu a Lyrikovi vďačný. Aj som si trochu zabehal na čerstvom vzduchu,“ vysvetľuje Braňo Špaček.
Beh všemohúci je po skladbe Zdravas druhým singlom k pripravovanému dlhohrajúcemu albumu skupiny Modré hory.
Modré hory - Beh všemohúci (feat. Martin M. Šimečka)
hudba: Josef Idea Změlík, Roland Kánik
text, interpretácia a rap: Martin Milan Šimečka, Marián Bene Benkovič, Pavol Lyrik Remiaš
nahrával, mixoval: Roland Kánik – Sonic Cat Studio Bratislava
mastering: Gaex – Gargle and expel studio Praha
Réžia, kamera, strih: Braňo Špaček
Kreatívny producent: Marek Kučera
Námet: Braňo Špaček, Marek Kučera, Lyrik, Bene
Produkcia: Marek Kučera
Účinkujú: Martin M. Šimečka, Lyrik, Bene
Skladba je dostupná na streamovacích službách, napr. Spotify
Viac informácií sa dozviete:
https://www.facebook.com/modrehory
https://www.instagram.com/modre_hory/
Text:
Martin M. Šimečka:
Dlhým behom som vyhnal z pľúc dym zo včerajších cigariet, z krvi alkohol a z mysle jedovaté myšlienky. Ale najmä to bol stav prázdnoty a nehybnosti, náznak smrti v jej láskavej podobe. Bolo to blažené vákuum, prestávka v živote.
Lyrik:
Večer dávali sme na gigu repy,
ráno strážime si tepy, keď začína beh,
lebo nie som bežec veľký,
no tak ako vraví my man Marián: „jebať pace, žiande hecy“.
Priemerné tempo, vo vlasoch vietor
o chvíľu sme v lesoch, však krajské mesto.
Počujem vresk, ha, snáď sa mi to nezdá
a tamtá silueta je iba lom svetla.
Zrazu kaluž, čľap, vlhký chlad, prebije strach
lebo moja obuv neni vode rezistentná,
ľahká krivda v mojom výraze je evidentná.
Ale fňukať hore kopcom? Jou, neni ten čas.
Pľúca kvília, to je tá chvíľa, po piatich míľach
budem mať gloriolu nad hlavou jak prezidentka (tá naša),
v ťažení za lepší svet perzistentná,
endorfínov kopa teší ma čistá existencia. Jou.
Späť na hoteli, uterák na poličke Baumax,
v sprchovacom kúte hotelová Schauma,
odtekajúca pena, neodtečená karma
rozhodne o tom aký budem stav mať.
Roland Kocúria Labka tiež vstáva, hľadá v appkách,
kde je v tomto meste výberová káva
zo Subsaharskej Afriky,
kde klimatická kríza kazí biznis farmám a život maličkým.
Martin M. Šimečka:
Som si istý, že elegancia pohybu výnimočného bežca nezávisí len od stavby tela a štruktúry svalov. Je výnimočným výkonom mysle, rovnako ako ním je elegancia vety brilantného spisovateľa či elegancia hry geniálneho huslistu.
Viem to, lebo sa túto eleganciu pohybu márne pokúšam dosiahnuť po celý život.
Bene:
Ide to so mnou dole kopcom,
vždy keď idem hore kopcom.
Zas raz ma ten kopec nakope,
všetky pochybnosti nakope.
Jedinú 9 čo som kedy mal, mám na ruke
a Suuntá ľúbia papať výškové metre. (Dobrú chuť!)
Oheň jak v pekle, páli to, dám to,
daj mi chvíľu, vedľa my man Pali, funím prvú ligu.
Tepy lietajú jak vety, keď pľujeme repy.
Dnes pľujeme oheň. Už, už, tam budeme.
Už len tisíc nádychov, raz toľko nadávok.
Nenávidím ten kopec. Prosím, zapáľ ho.
Cesta je trail, a ja sa cítim jak tínedžer,
sledujem značky, o ktorých ani Refresher nevie,
trendsetter Bene a popritom vypľúvam dušu
ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou ani nie je.
Martin M. Šimečka:
Melanchólia je existenciálna clivota, ktorá má k radosti ďaleko, ale nie je nepríjemná. Nechce sa mi rozbehnúť, ale zároveň po toľkých rokoch behania viem, čo budem prežívať, a nechcem sa toho vzdať.
Keď hovorím o melanchólii, mám na mysli zvýšenú citlivosť voči samotnej existencii, ktorá prestáva byť samozrejmá. Keď v blate po včerajšej búrke uvidím stopu vlka, vnímam ju skôr ako správu o tajomstve bytia. Neviem, ako ten vlk žije a čo tu robil, stretli sme na jednom mieste, len v inom čase.
Keď preskakujem spadnutý strom, ktorý ešte predvčerom stál, keď vidím nové koryto potoka, ktoré vyryl príval vody, vnímam ich skôr ako prejavy entropie než ako jednotlivé obrazy divočiny. Je to melancholický úžas, umocňovaný pohybom.