Celý večer moderoval Paľo Sojka. Na začiatku spomenul všetkých, ktorí sa pričinili o úspešný priebeh večera. Poďakoval Cultus za zorganizovanie podujatia, Fondu na podporu umenia, SOZA, Cultus ArtForum 21, AMA 21 Production. A v konečnom prípade členom skupiny Players 21 a reinkarnovanej skupiny For Meditation.
Spomenul tiež že táto akcia sa mala uskutočniť 16. 3. 2020 k 50. výročiu konania koncertu skupiny For Meditation, ktorý sa uskutočnil práve v pondelok v tomto KD pod záštitou Klubu Meditating Four. Cultus uskutočnil významnú propagačnú akciu k pôvodnému termínu. Pandémia ale chcela inak a koncert bol preložený. Dlho sa uvažovalo že koncert bude zrušený, ale dramaturg a členovia skupiny rozhodli inak.
Preto aj bolo vstupné dobrovoľné. A ľudia ktorí prišli na akciu boli ústretoví... Pozreli si výstavku ktorú inštaloval Klub, menovite Peter Martinčerk a Miro Cibulka. Veľmi slušne zaplnená sála bola tiež akoby vzorkou tej doby, prirodzene v troška metamorfovanej podobe, ale v srdci stále tá istá spred 50 rokov.
V prvej časti programu vystúpila skupina Players 21 so štyrmi skladbami od skupiny Shadows. Potom nasledovala sekcia skladieb pôvodnej bratislavskej The Players, ktorá ich hrala takmer pre päťdesiatimi rokmi.
V druhej časti programu konečne vystúpila reinkarnovaná skupina For Meditation s jej lídrami Jožom Barinom a Petrom Koreňom. Zazneli všetkým známe skladby ako „Šťastie“, „Meditácia nad vášňou“, „Obyčajné blues“, „Lej vínko“, „Na pohrebe lotra“, „Purpurový smútok“. Ako prídavok bola najznámejšia skladba pôvodnej skupiny „Hej pán doktor“. Nedá mi nespomenúť jedno prekvapenie ktoré pripravili členovia skupiny pre Joža Barinu a to zahraním skladby „Meditácia nad rámom“. Potešili tým aj členov Klubu.
V časti hovoreného slova vystúpili Dodo Šuhajda , Julo Ebers, Jožo Barina a členovia Klubu Peter Martinček a Miro Cibulka. Porozprávali čo to o histórii bratislavského bigbítu a vzniku a zániku Klubu Meditating Four. V tejto časti sme museli adekvátne improvizovať a našťastie sme našli pochopenie u prítomného Doda Šuhajdu a pohovorili sme o knihe Slovenský bigbít, ktorú „spáchali“ Dodo v spoluautorstve so spisovateľom Ľubošom Juríkom, zaspomínali sme na legendárny koncert v estrádnej hale už zrúteného PKO v apríli 2007, z ktorého DVD záznam je aj súčasťou spomínanej knihy. Z bigbiťákom Julom Ebersom sme pospomínali na bašty vtedajšieho muzicírovania, teda Astorku, Pinkáč, Divadlo Za rampami, Kominársku, Dom lodníkov, legendárne Véčko a aj iné miesta, kde sa muzicírovalo. S Jožkom Barinom sme nestihli prejsť celou jeho predlhou muzikantskou históriou, ale jeho chronologická pamäť mnohým divákom pripomenula mnohé jeho krásne koncerty a občas som mu aj ja prihral na smeč pripomienkou trebárs na koncert v Istropolise s kapelkou Rockforte, kde hral už zo zosnulou rytmikou Barna – Chren, s Krokom a jeho objavom Bobošom Procházkom, ktorého harmonika je dnes už legendárna. Z novších dejín to bol projekt Jožo Barina & His Rock Band, no a dospeli až po koncert v KD Nivy. Potešili aj viaceré stretnutia aj s menej čakanými divákmi, ale boli o to spontánnejšie, menej potešila „klimatizácia“ sály, no dorovnala to neskutočná, až rodinná atmosféra koncertu, čo zdôraznil v záverečnom slove aj Peci Uherčík, bez nadsádzky výnimočný gitarista.
Záverom iba toľko. Načo robiť dramaturgiu večera keď aj tak všetko vyšlo skvele. Ľudia sa zabávali pri hudbe aj pri hovorenom slove. Stretli sa bývalí muzikanti a pamätníci začiatkov slovenského bigbítu. A o to celý večer išlo.
Sojka & Haruštiak
Foto (Barina) Zorka Líšková (Players 21)
Miroslava Spodniaková (Barina2a-4a)